DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Medvecký, Jozef: Gottlieb Anton Galliarti inventor: maliarska výzdoba katedrály v Nitre a jej autor
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.31178#0195
ter mnohoňgúrových kompozícií so stupňovitou
výstavbou, zasadených do interiéru, lemovaných
v hornej časti zdvihnutými závesmi (Zjavenie Krista
apoštolom na klenbe dolného kostola). Příběh ďalej
pokračoval cyklom štyroch menších oválných medai-
lónov vložených pod klenbovými oblúkmi navrchu
bočných stien medzi oknami, z ktorých na záberoch
vidno iba výjav so sv. Pavlom vo vážení. Apoštol sedí
přikovaný reťazami, s perom a popísaným zvitkom
epištoly v rukách, v pozadí odchádza strážca s ko-
pijou (nápis: „LV CdRKERÍBKÍ
Okrem obrazu hlavného oltára bol nesporné
Galliartiho dielom aj zaujímavý obraz sv. Ladislava
zakladajúceho kostoly, zavesený na bočnej stene
kap Inky [Obr. 8] A Llhorský král' je na nom pokl'ak-
nutý, 1'avou rukou ukazuje na kartušu so znakom
Uhorska, hl'adi na Pannu Máriu sediacu s gloriolou
z hviezd na oblaku medzi anjelmi. Pravicou ukazuje
před seba na model dvojvežového chrámu, na zemi
sú položené jeho krâl'ovské insignie (koruna a žezlo
na vankúši) a listina s plánorn priečelia barokovej
katedrály; ďalší chrám vidno aj v priehl'ade v po-
zadí. Pozoruhodné je, že na obraze namalovaný
bol zrejme pohlad na starý kostol a ideový projekt
nového Dómu v Kalocsi, ktorý dal arcibiskup Csáky
postavit'. Námět obrazu je tak alúziou na mecénsku
činnost' objednávatela, paralelou a sprítomnením
svátcovej stredovekej legendy, podlá ktorej: „IbLo
ypmw<7^'gy /GA" Ad^ j%<Ay. OK
yA/Ay /éK/KrÁé /Grňýy ň'
Ay/^o/K/^ Aýyy?, oylA r/o rAAA'ôo
Obrazy a Denbové fresky v kaplnke kaštiela vo
Velkom Bieli z rokov 1725 — 1727 boli pravděpo-
dobně poslednou náročnejšou objednávkou maliara,
ktorú realizoval do svojej predčasnej smrti;^ pričom
^ Ďalšia rozměrná olejomaFba Sv. Jána Nepomuka ako patrona
a ochránců, s kFačiacim anjelom držiacim kartušu s rodovým
erbom Csákyovcov a pobl'adom na priečelie kaštieFa naspodu,
podl'a štýlu a sposobu stvárnenia mladšia, zavesená na Favej
bočnej stene kaplnky, bola dielom iného maliara (z polovice
18. storočia?).
* Život uhorského kráFa sv. Ladislava — IZh?
/ťgár cit. podFa Em&wKA L^crK^z. Ed. R.
MARSINA. Bratislava 1997, s. 131. K barokovej ikonografii
sv. Ladislava a uhorských dynastických svátcov pozři IZERNYj
T.: Szent László egyházalapításai az irodalomban, képzo-
G. O. (L/ALL.' Jy. LízóhLx; y w I
BZ^) 7 723* — / 727. řczú; Myy7?7y PL JR y By^th/kyř.
mûvészetben és a néphagyományban. In: Pzzyz/K, 1994, č. 9,
s. 12-19; SZILÁRDFX Z.: Tý3<?% 7? Ar
Esztergom 2001.
^ Do súvislosti s Galhartiho činnosťou pre biskupa Csákyho
dala PETROVÁ-PLESKOTOVÁ 1983, c. d. (v pozn. 18),
s. 17 a obr. 13, aj dva obrazy rehoFných svátíc neznámej
proveniencie údajné z roku 1726 (sv. Margareta z Cortony,
bl. Hyacinta), dnes v Moste na Ostrove.
187
výstavbou, zasadených do interiéru, lemovaných
v hornej časti zdvihnutými závesmi (Zjavenie Krista
apoštolom na klenbe dolného kostola). Příběh ďalej
pokračoval cyklom štyroch menších oválných medai-
lónov vložených pod klenbovými oblúkmi navrchu
bočných stien medzi oknami, z ktorých na záberoch
vidno iba výjav so sv. Pavlom vo vážení. Apoštol sedí
přikovaný reťazami, s perom a popísaným zvitkom
epištoly v rukách, v pozadí odchádza strážca s ko-
pijou (nápis: „LV CdRKERÍBKÍ
Okrem obrazu hlavného oltára bol nesporné
Galliartiho dielom aj zaujímavý obraz sv. Ladislava
zakladajúceho kostoly, zavesený na bočnej stene
kap Inky [Obr. 8] A Llhorský král' je na nom pokl'ak-
nutý, 1'avou rukou ukazuje na kartušu so znakom
Uhorska, hl'adi na Pannu Máriu sediacu s gloriolou
z hviezd na oblaku medzi anjelmi. Pravicou ukazuje
před seba na model dvojvežového chrámu, na zemi
sú položené jeho krâl'ovské insignie (koruna a žezlo
na vankúši) a listina s plánorn priečelia barokovej
katedrály; ďalší chrám vidno aj v priehl'ade v po-
zadí. Pozoruhodné je, že na obraze namalovaný
bol zrejme pohlad na starý kostol a ideový projekt
nového Dómu v Kalocsi, ktorý dal arcibiskup Csáky
postavit'. Námět obrazu je tak alúziou na mecénsku
činnost' objednávatela, paralelou a sprítomnením
svátcovej stredovekej legendy, podlá ktorej: „IbLo
ypmw<7^'gy /GA" Ad^ j%<Ay. OK
yA/Ay /éK/KrÁé /Grňýy ň'
Ay/^o/K/^ Aýyy?, oylA r/o rAAA'ôo
Obrazy a Denbové fresky v kaplnke kaštiela vo
Velkom Bieli z rokov 1725 — 1727 boli pravděpo-
dobně poslednou náročnejšou objednávkou maliara,
ktorú realizoval do svojej predčasnej smrti;^ pričom
^ Ďalšia rozměrná olejomaFba Sv. Jána Nepomuka ako patrona
a ochránců, s kFačiacim anjelom držiacim kartušu s rodovým
erbom Csákyovcov a pobl'adom na priečelie kaštieFa naspodu,
podl'a štýlu a sposobu stvárnenia mladšia, zavesená na Favej
bočnej stene kaplnky, bola dielom iného maliara (z polovice
18. storočia?).
* Život uhorského kráFa sv. Ladislava — IZh?
/ťgár cit. podFa Em&wKA L^crK^z. Ed. R.
MARSINA. Bratislava 1997, s. 131. K barokovej ikonografii
sv. Ladislava a uhorských dynastických svátcov pozři IZERNYj
T.: Szent László egyházalapításai az irodalomban, képzo-
G. O. (L/ALL.' Jy. LízóhLx; y w I
BZ^) 7 723* — / 727. řczú; Myy7?7y PL JR y By^th/kyř.
mûvészetben és a néphagyományban. In: Pzzyz/K, 1994, č. 9,
s. 12-19; SZILÁRDFX Z.: Tý3<?% 7? Ar
Esztergom 2001.
^ Do súvislosti s Galhartiho činnosťou pre biskupa Csákyho
dala PETROVÁ-PLESKOTOVÁ 1983, c. d. (v pozn. 18),
s. 17 a obr. 13, aj dva obrazy rehoFných svátíc neznámej
proveniencie údajné z roku 1726 (sv. Margareta z Cortony,
bl. Hyacinta), dnes v Moste na Ostrove.
187