DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Balážová, Barbara; Medvecký, Jozef: Sunt, ut erunt horae...: zum spätbarocken Umbau und zur malerischen Ausschmückung der Koháry-Schlösser in Ebenthal und St. Anton (Svätý Anton)
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31178#0248
vzniknut' okolo roku 1750, keď sa rozhodovalo
o přestavbě kaplnky, a je celkom pravděpodobné, že
připravenu, no nakoniec nezrealizovaná kompozíciu
pre svátoantonský kaštiel' použil mladý maliar o nie-
kol'ko rokov neskor na hlavnom oltáři cisterciánske-
ho kláštorného kostola v Zirci. Z tohto kresebného
náčrtu pre koháryovskú kaplnku vo Svátom Antone
evidentne vychádzal aj Anton Schmidt při kompo-
novaní svojho výjavu Nanebovzatia Panny Márie
na hlavnom oltáři kaplnky. Převzal z něho celkový
kompozičný rozvrh, do ktorého však dosadil svoje
charakteristické robustné a ťažkopádne hgúry, od-
vodené z rozličných grahckých předloh (S. Conca,
G. B. Piazzetta, J. G. Bergmüller, atď.) a zjednotené
do pestrého celku.
Nový interiér kaplnky vyzdobil Anton Schmidt
klenbovými freskami, ktoré spolu s obrazom na hlav-
nom oltáři patria k jeho najpósobivejším dielam. Na
rozdiel od zdevastovaných, o niečo skorších výmalieb
objektov baskošdavnickej Kalvárie a temer zniče-
ných, iba zo zvyškov zrekonstruovaných ostatných
malieb v koháryovskom kaštieli sa jednotného inte-
riéru kaplnky nedotkli neskoršie úpravy a Schmidto-
ve mal'by zostali dodnes zachované v pozoruhodné
autentickom stave, s póvodným rukopisom a sviežim
koloritom pestrých tónov. Tak ako pri alegorických
freskách slávnostného schodiska kaštiefa, aj svoje
výjavy vo výmafbe kaplnky Schmidt příznačným
spósobom skomponoval kombináciou motívov
převzatých z augsburských diel Johanna Georga Ber-
gmüllera (1688 — 1762). Oba hlavně figurálně výjavy
na klenbách odvodil z mědirytin zo série
ktoré podfa Bergmullero\ých před-
loh z rokov 1725 — 1727 zhotovil jeho žiak Georg
Bernhard Göz (1730). Rytinu z tejto série, s alegó-
riou Starého a Nového zákona (č. 13), Schmidtova
freska na klenbe kaplnky farebne reprodukuje iba
s malými modihkáciami (ženskú figuru s kalichom,
personihkujúcu Nový zákon, nahradil kfačiacim
anjelom v tej istej póze). Ustredný alegorický vý-
jav na klenbe svatyně s postavou Církvi (KrrGA),
kupolovým chrámom na kopci a dušami v očistci,
převzatý ako celok z rytiny č. 9, na právej straně
zredukoval a doplnil motívom archanjela, bleskom
zrážajúceho diabla a modloslužobníka zo spodnej
časti ďalšej Bergmüllerovej kompozície, listu č. 2
z albumu graficky reprodukovaných fresiek kostola
sv. Kataríny Alexandrijskej, vydaného v Augsburgu
roku 1728. Z tohto albumu 12 mědirytin Schmidt
převzal aj celkový rozvrh klenbového pofa s ilu-
zívnou architekturou s oblúkmi po stranách (list
č. 7) a frontálně zobrazenu figuru letiaceho anjela
z titulného listu, ktorú umiestnil na konchu kaplnky.
Identické „vlastně" kompozície ako vo Svátom An-
tone (Triumf katolickéj Cirkvi, Starý a Nový zákon)
Schmidt potom zopakoval na freskách dvoch klenbo-
vých poli niekdajšieho farského kostola v Kremnici
z rokov 1761 — 1762.
240
o přestavbě kaplnky, a je celkom pravděpodobné, že
připravenu, no nakoniec nezrealizovaná kompozíciu
pre svátoantonský kaštiel' použil mladý maliar o nie-
kol'ko rokov neskor na hlavnom oltáři cisterciánske-
ho kláštorného kostola v Zirci. Z tohto kresebného
náčrtu pre koháryovskú kaplnku vo Svátom Antone
evidentne vychádzal aj Anton Schmidt při kompo-
novaní svojho výjavu Nanebovzatia Panny Márie
na hlavnom oltáři kaplnky. Převzal z něho celkový
kompozičný rozvrh, do ktorého však dosadil svoje
charakteristické robustné a ťažkopádne hgúry, od-
vodené z rozličných grahckých předloh (S. Conca,
G. B. Piazzetta, J. G. Bergmüller, atď.) a zjednotené
do pestrého celku.
Nový interiér kaplnky vyzdobil Anton Schmidt
klenbovými freskami, ktoré spolu s obrazom na hlav-
nom oltáři patria k jeho najpósobivejším dielam. Na
rozdiel od zdevastovaných, o niečo skorších výmalieb
objektov baskošdavnickej Kalvárie a temer zniče-
ných, iba zo zvyškov zrekonstruovaných ostatných
malieb v koháryovskom kaštieli sa jednotného inte-
riéru kaplnky nedotkli neskoršie úpravy a Schmidto-
ve mal'by zostali dodnes zachované v pozoruhodné
autentickom stave, s póvodným rukopisom a sviežim
koloritom pestrých tónov. Tak ako pri alegorických
freskách slávnostného schodiska kaštiefa, aj svoje
výjavy vo výmafbe kaplnky Schmidt příznačným
spósobom skomponoval kombináciou motívov
převzatých z augsburských diel Johanna Georga Ber-
gmüllera (1688 — 1762). Oba hlavně figurálně výjavy
na klenbách odvodil z mědirytin zo série
ktoré podfa Bergmullero\ých před-
loh z rokov 1725 — 1727 zhotovil jeho žiak Georg
Bernhard Göz (1730). Rytinu z tejto série, s alegó-
riou Starého a Nového zákona (č. 13), Schmidtova
freska na klenbe kaplnky farebne reprodukuje iba
s malými modihkáciami (ženskú figuru s kalichom,
personihkujúcu Nový zákon, nahradil kfačiacim
anjelom v tej istej póze). Ustredný alegorický vý-
jav na klenbe svatyně s postavou Církvi (KrrGA),
kupolovým chrámom na kopci a dušami v očistci,
převzatý ako celok z rytiny č. 9, na právej straně
zredukoval a doplnil motívom archanjela, bleskom
zrážajúceho diabla a modloslužobníka zo spodnej
časti ďalšej Bergmüllerovej kompozície, listu č. 2
z albumu graficky reprodukovaných fresiek kostola
sv. Kataríny Alexandrijskej, vydaného v Augsburgu
roku 1728. Z tohto albumu 12 mědirytin Schmidt
převzal aj celkový rozvrh klenbového pofa s ilu-
zívnou architekturou s oblúkmi po stranách (list
č. 7) a frontálně zobrazenu figuru letiaceho anjela
z titulného listu, ktorú umiestnil na konchu kaplnky.
Identické „vlastně" kompozície ako vo Svátom An-
tone (Triumf katolickéj Cirkvi, Starý a Nový zákon)
Schmidt potom zopakoval na freskách dvoch klenbo-
vých poli niekdajšieho farského kostola v Kremnici
z rokov 1761 — 1762.
240