Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (43.2010)

P. 2^ ^... ý. Xý 7ú77ý rýp-^ ýóX
7 Oy. KúdA, NlrĎXy lýýĎf^^tXyy^t/ééúc y Xc.éhh&

holníky. Začína podobné dednovaním róznych druhov
štvoruholníkov. Dednuje tu ostrouhlý štvoruholník vyt-
vořený z ktiviek, tupouhlý štvoruholník vytvotený z kriviek,
obdížnik, kosoštvorec, kosodížnik a lichoběžník. Na tieto
deňnície nadväzuje podrobnou dedníciou Pytagorovej vety:
c^ — a^ + b^ a straně lOr. Dedníciu v texte opakuje druhýkrát
aj na straně 10y, detailně tu popisuje aj jej použitie v praxi.
Nasledujúca podkapitola (10v-llv) je věnovaná povrchom
geometrických prvkov. Opáť tu deňnuje trojuholník, kruh,
štvorec, ovál, pravidelný šesťuholník a nepravidelný kchobež-
ník. Spomína tu aj takzvaný „mesačný povrch", geometrický
tvar vytvořený spojením dvoch častí kružnice. V spojení so
spájaním častí kruhu na bázach geometrických pravidiel tu
ďalej spomína prvýkrát aj použitie geometrie v praxi archi-
tekta, konkrétné tvorbu oblúkov klenieb a oválných oblúkov
okien a dveří na straně 12r.
Dalšia podkapitola prvej časti traktátu (12r-14r) je věnovaná
geometrickým telesám, deňnícii jednotlivých geometrických
telies ako kočka, gul'a, hranol, pravidelné oválné teleso
a hranol vytvořený z kosoštvorcov a kosodížnikov a ďalšie
pravidelné telesá vytvořené z viacerých pravidelných geomet-
rických prvkov. Zvláštnu pozornost' venuje v nasledujúcej
podkapitole ihlanom a možnostiam matematických postupov

Druhá časť traktátu, zameraná na slohové rády,
pozostáva zo stránok 27v-35r. V tejto čash sú už text
a nákresy umiestnené pravidelnejšie, text je vždy na
1'avej stránke rukopisného zvázku (na stranách ozna-
čených „v") a nákres je na právej stránke (označenej
číslami napísanými ceruzkou, móžeme ich označiť aj
ako ,,r"). Takéto prehl'adné usporiadanie přetrvává
od strany 27v až do konca rukopisu.
V úvode kapitoly venovanej stavebným slo-
hom a slohovému poriadku Vincenzo délia Greca
v súvislosti s ich uhlami a vytváraním kolmic. Na tuto prob-
lematiku nadväzuje ďalším princípom, ktorý ďalej rozvij a
v ďalších častiach traktátu, a to zmnožováním geometrických
prvkov a zvačšovaním či zmenšováním ich pomerov. Tento
jav, zaznamenaný na stránkách 14v-17v, demonstruje najprv
na štvoruholníkoch, neskór na kružniciach a trojuholníkoch.
Ozřejmuje tiež možnosti určenia středu kružnice a aj spósob
pravidelného zvačšovania pomerov rovnostranného paťuhol-
níka, šesťuholníka a ďalších pravidelných mnohouholníkov
pomocou kružnice.
V nasledujúcej časti sa autor na straně 18r textu dostává
k praktickému návodu ako vytvoriť uhlomerný kříž, po-
mocou ktorého je možné bližšie zameriavať terén určený
na postavenie stavby. Táto časť je na rozdiel od predošlých,
skór teoreticko-geometrických častí praktickým návodom
na zostrojenie konkrétného prístroja. V tomto duchu lekcia
pokračuje objasňováním spósobu zameriavania róznych
druhov terénu a zakresl'ovanim výsledkov merania. Pomo-
cou tohto prístroja, nadobudnutých teoretických vědomostí
o zvačšovaní a zmenšovaní pomerov a proporčnej tabul'ky
tak vysveďuje možno sť zameriavania róznych druhov terénu
ako pódorys sídla obohnaného hradbami, nepřístupný břeh
rieky, vzdialenosti dvoch bodov róznych výšok v krajině, či
lesy, jazerá alebo úpade hory (20r-22v).
V tejto témě pokračuje odstavcom věnovaným proporčnej
stupnici a jej použidu a samostatnou staťou objasňujúcou
použide buzoly pri zameriavaní terénu a tvorbě pódorysov
a máp menších území (22v-27r). Buzolu využívá aj pri ďal-
ších výpočtoch orientovaných tentoraz na meranie pomerov
vzdialených stavieb a následný výpočet ich výšky. Typy vý-
počtov sú rózne. Prvý příklad vysveďuje možnosť výpočtu
výšky hradieb ak stojíme před hradbami na okraji vodnej
priekopy (24v). V druhom případe je to výpočet výšky v teré-
ne nižšie umiestenej budovy, ak vykonáváme merania z okna
prvého poschodia paláca umiesteného vyššie v zvislom teréne
(25r-25v). Ďalším výpočtom je meranie šířky rieky v bode
určenom na umiestenie mosta (26v). Všetky deto výpočty
sú tu vykonané pomocou buzoly a proporčnej tabul'ky.
Tu sa uzatvára prvá časť traktátu věnovaná geometrickým
výpočtom. Jej úvodná matemadcko-teoredcká časť je roz-
vedená do príkladov konkrétného použitia teoretických
vedomosd v architektonickej praxi. — DELLA GRECA 1638,
c. d. (v pozn. 3), fol. 2r-27r.

286