DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Kotláriková, Eva: Vincenzo della Greca: Lettioni date da me...: taliansky rukopis v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31178#0297
/F. ááz? A
.. /y. Z/ /dd^, rÁ^.^yč/. ^ZOr. KAN Ar-
N/y py^^ťMbyř^NNo y KAKA.
statný a nie je časťou spomínaného návrhu interiéru
s piiiermi. Nasledujúca stať je věnovaná „oý)/hy'yýw
/^Zoré phMýw Zh/hN tr^úGý^ a ktoré su
umiestené do priestoru medzi dvoma ulicami. Délia
Greca ich pôdorys rieši vytvořením centrálneho prie-
chodného ambitu spájajúceho obe ulice a vytvára tak
obytné časti po oboch jeho stranách. Obytný priestor
dělí na štyri rovnaké miestnosti, ktoré sú medzi se-
bou spojené priechodmi tak, že každá z miestnosti
má dva vstupy. Každý zo štyroch hlavných múrov
stavby je delený pravidelným rytmom okien, štyroch
z každej strany. Každá zo štyroch miestnosti má teda
štyri okenné otvory. Jedna miestnosť sa od ostatných
Uši tým, že je v nej umiestnené schodisko vedúce
na druhé podlažie. V ďalšom nákrese della Greca
nadvázuje na predošlý návrh pódorysom druhého
podlažia toho istého domu, ktorému sa tu přiznává
názov Pódorysná schéma sa tu opakuje,
^ Ibidem, fol. 38r.
až na vynechanie steny, oddelujúcej na přízemí jednu
z miestnosti od ambitu. Na druhom podlaží toto
rozdelenie nebolo potřebné, časť strednej chodby je
teda priradená jednej z miestnosti a vytvára tak váčší,
reprezentativnější priestor [Obr. 11-12].
Problematiku viacerých podlaží della Greca roz-
vij a aj na ďalšej straně nákresom meniacej sa hrubky
stien palácov. Stavby tu rozděluje na viacposchodové
paláce a takzvané „oýyhytN
ktoré sú maximálně dvojpodlažné. Systém vytvárania
hrůbky stien je tu ale podobný. Stená je najhrubšia
v podzemných základoch a smerom nahor sa hrubka
stien zužuje. Pri palácoch je zužovanie úplné pravi-
delné, pri dvojpodlažných domoch má prvé a druhé
podlažie rovnakú hrůbku [Obr. 13].
Od strany 41 v autor zahajuje prehliadku róznych
typov priestorových riešení róznych domov a palá-
cov. Niektoré tu zakreslené stavby sú anonymnými
ukážkami priestorových riešení, iné sú prezentáciami
stavieb, známých v době vzniku rukopisu. Spomína
sa tu vila Aldobrandini vo Frascati, palác pri Porta
289
.. /y. Z/ /dd^, rÁ^.^yč/. ^ZOr. KAN Ar-
N/y py^^ťMbyř^NNo y KAKA.
statný a nie je časťou spomínaného návrhu interiéru
s piiiermi. Nasledujúca stať je věnovaná „oý)/hy'yýw
/^Zoré phMýw Zh/hN tr^úGý^ a ktoré su
umiestené do priestoru medzi dvoma ulicami. Délia
Greca ich pôdorys rieši vytvořením centrálneho prie-
chodného ambitu spájajúceho obe ulice a vytvára tak
obytné časti po oboch jeho stranách. Obytný priestor
dělí na štyri rovnaké miestnosti, ktoré sú medzi se-
bou spojené priechodmi tak, že každá z miestnosti
má dva vstupy. Každý zo štyroch hlavných múrov
stavby je delený pravidelným rytmom okien, štyroch
z každej strany. Každá zo štyroch miestnosti má teda
štyri okenné otvory. Jedna miestnosť sa od ostatných
Uši tým, že je v nej umiestnené schodisko vedúce
na druhé podlažie. V ďalšom nákrese della Greca
nadvázuje na predošlý návrh pódorysom druhého
podlažia toho istého domu, ktorému sa tu přiznává
názov Pódorysná schéma sa tu opakuje,
^ Ibidem, fol. 38r.
až na vynechanie steny, oddelujúcej na přízemí jednu
z miestnosti od ambitu. Na druhom podlaží toto
rozdelenie nebolo potřebné, časť strednej chodby je
teda priradená jednej z miestnosti a vytvára tak váčší,
reprezentativnější priestor [Obr. 11-12].
Problematiku viacerých podlaží della Greca roz-
vij a aj na ďalšej straně nákresom meniacej sa hrubky
stien palácov. Stavby tu rozděluje na viacposchodové
paláce a takzvané „oýyhytN
ktoré sú maximálně dvojpodlažné. Systém vytvárania
hrůbky stien je tu ale podobný. Stená je najhrubšia
v podzemných základoch a smerom nahor sa hrubka
stien zužuje. Pri palácoch je zužovanie úplné pravi-
delné, pri dvojpodlažných domoch má prvé a druhé
podlažie rovnakú hrůbku [Obr. 13].
Od strany 41 v autor zahajuje prehliadku róznych
typov priestorových riešení róznych domov a palá-
cov. Niektoré tu zakreslené stavby sú anonymnými
ukážkami priestorových riešení, iné sú prezentáciami
stavieb, známých v době vzniku rukopisu. Spomína
sa tu vila Aldobrandini vo Frascati, palác pri Porta
289