Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (43.2010)

Pinciana v Rime a palác v Montecavallo v okrsku
Quattro Fontane v Říme.
Prvá stavba, prezentovaná v rukopise na stranách
41 v a 42r, je bližšie neoznačený palác so vstupom zo
strany ulice do loggie [Obr. 14]. Vnútorný priestor
tejto stavby je usporiadaný pravidelné, s miestnos-
ťami rozmiestnenými okolo centrálnej sály. VeFmi
podobným sposobom smeruje k dokonalej osovej
symetrii aj Andrea Palladio, avšak bez toho, aby sa
usiloval o priestorovú integráciu v barokovom zmys-
le. " Della Greca dává v texte venovanom tomuto
návrhu doraz na verkoleposť vstupného portiku.
Zmieňuje sa aj o izbách pre služobníctvo a obslužný
personál, a tiež o priestoroch ako kuchyňa a po-



dobne, ktoré majú byť umiestnené v podzemnom
podlaží. Vchádzať do týchto priestorov sa málo
dať cez schodisko v miestnostiach H a I na návrhu.
Schodisko tiež viedlo do mezanínov, ktoré mali
podobné ako izby na návrhu obklopovať hlavnú
centrálnu sálu.
Dalším palácom, ktorému je v rukopise věnovaná
pozornosť na stranách 42v a 43r, je vila Aldobran-
dini vo FrascatiQ ktorej autorom bol Giacomo della
Porta [Obr. 15]. V základnom popise della Greca
píše len to, že stavba je umiestnená do zvažujúceho
sa terénu a piano nobile je na úrovni hornej záhrady
/é Ü". Ak však porovnáme podorys v della
Grecovom nákrese s reálným pódorysom vily, vidno
tu určité nezrovnalosti. Della Greca vo svojom nákre-
se zasúva vstupný portál dovnútra stavby, portál vo

" Viac k témě barokového paláca NORBERG-SCHULZ, Ch.:
New York 1986.

„7/ v EtřYW ^ AzTÚbM A/
— DELLA GRECA 1638, c. d. (v po-
zn. 3), fol. 42v.

290