DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Švantnerová, Jana: Obrazy (z) minulosti: poštátňovanie umeleckých predmetov z majetku Židov a ich prevod do štátnych zbierok za Slovenského štátu (1939-1945)
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31178#0308
za jedinečný zdroj informácií o pósobení Wagnera
a Gúntherovej-Mayerovej v rámci systému protiži-
dovských aktivit Slovenského státu.
Zrealizovaný výskům priniesol bližšie poznanie
historických súvislostí významných nielen pre dopl-
nenie obrazu dějin slovenskej umenovedy v 20. sto-
ročí, ale aj pre objasnenie detailov historie holokaustu
na Slovensku. A hoci existujú viaceré publikácie his-
torikův pojednávajúce o procese arizácie židovských
podnikov a nehnutef ností, problematike poštátňova-
nia uměleckých predmetov židovských obyvatel'ov
nebola doposiaf věnovaná žiadna pozornosť.
Tento stav bol donedávna charakteristický aj pre
situáciu vo svete. Je preto příznačné, že len v nedáv-
nej minulosti sa v susedných štátoch otvoril diskurz
o osude hnutel'ného majetku obětí holokaustu. Vý-
skumy zbierkových fondov muzeí, galérii, či archívov
a následný proces reštitúcie iniciovali deklarácie
viacerých zahraničných konferenci!. Historicky naj-
staršou iniciativou, ktorá upozornila na materiálně
nároky Zidov voči Nemecku bola
ČAiwr GřWMyy — T& ČAiwr Goy/í* *-
Táto konferencia, ktorá sa konala v roku 1951
v New Yorku, neskór prerástla do organizácie, ktorá
dodnes vystupuje v mene obětí holokaustuť TK
ČAAvr spolu s World Jewish Restitution
Organization iniciovali aj nutnosť identihkácie ra-
bovaných a zničených uměleckých predmetov.
Prvá konferencia, ktorá sa programovo sústre-
dila na skonhškované umenie, sa konala v decembri
1998 vo Washingtone. Následné bola v novembri
1999 Parlamentným zhromaždením Rady Európy
přijatá Rezolúcia č. 1205 o reštitúciách židovského
kultúrneho majetku v Europe. Dalšia medzinárodná
konferencia, ktorá vyzvala vlády jednotlivých štátov
k čestnému a spravodlivému riešeniu otázok rešti-
túcie skonhškovaného umenia, bola zorganizovaná
^ Viac informácií na www.ciaimscon.org.
* Viac informácií na www.lootedart.com. Situáciou skonňš-
kovaného umenia v USA a Europe sa desať rokov po kon-
ferencii vo Washingtone zaoberali účastníci sympózia, ktoré
sa konalo v decembri 2008 v Berlíne, leh příspěvky vyšli
vzborníkuBARESEL-BRAND. A. (ed.):
^ EAmnA
Ar ÓA/Awg Prcy/íhUcr
Ar XcorAAcr%/^.uAA Ar XAt^rg^Acrá/Kc, BřráE, 7 7.
7 2. Dcycw^cr 2003. Ar XccrAAfr//^grEřAAr
v októbri 2000 vo Vilniuseť Doteraz poslednou bola
Medzinárodná konferencia o osude majetku obětí
holokaustu iniciovaná Českou republikou, ktorá sa
konala v koncom juna 2009 v Prahe a v Terezíne.
Osudu uměleckých diel počas 2. světověj vojny bude
věnovaná pozornosť aj v rámci sympózia čoA/Ayg
NA — DčwAyy A HA organizovaného Kommission
für Provenienzforschung des Bundesministeriums
für Unterricht, Kunst und Kultur, ktoré sa uskutoční
v marci 2011 vo Viedni.
Protižidovské zákonodárstvo
v Slovenskom státe
V tejto stati je pozornosť věnovaná protižidov-
skému zákonodárstvu Slovenského státu s prihliad-
nutím na zákony pojednávajúce o majetkových prá-
vach týkajúcich sa hnutefného majetku uměleckého
charakteru a kompetencie inštitúcií, ktoré uvádzali
konkrétné majetkové zákony do praxe. Zároveň
poukazuje na dve opatrenia, ktoré Slovenskému státu
umožnili získať prehfad o drobnom hnutefnom
majetku židovských občanov a jeho následnému
vyvlastneniu a predaju.
Po vzniku Slovenského státu dňa 14. 3. 1939
následovalo prijatie ochrannej zmluvy, ktorá po-
tvrdzovala spátosť nového štátu s hitlerovským
Nemeckom. Ako výstižné konstatoval Ivan Kame-
nec, nebolo tajomstvom, že nepísanou podmienkou
úspešnej slovensko-nemeckej spolupráce bude právě
uspokojivé riešenie „židovskej otázky"3 Slovenská
strana z toho mala mať nemalé výhody, nakofko
úspěch znamenal získanie židovského majetku.
Prvé protižidovské nariadenie bolo vydané už 18.
4. 1939. V nariadení bol pojem „Žid" definovaný na
základe konfesie. Podfa statistik sa k 15. 12. 1940
jednalo o 88 951 osob/
KA^rg^trcrAEc, -B4. 7. Magdeburg 2009.
' Viac informácií na www.holocausteraassets.eu a www.resti-
tution-art.cz.
s KAMENEC, h: Pc rňpAú Tr^EA. Bratislava 1991, s. 47. Pozři
aj LACKO, M.: HwcTvK r<pAAG 7777 — 7743*. Bratislava
2000, s. 65.
^ LIPSCHER, E.: ZzAú r 7737— 7743. Banská
Bystrica 1992, s. 139.
300
a Gúntherovej-Mayerovej v rámci systému protiži-
dovských aktivit Slovenského státu.
Zrealizovaný výskům priniesol bližšie poznanie
historických súvislostí významných nielen pre dopl-
nenie obrazu dějin slovenskej umenovedy v 20. sto-
ročí, ale aj pre objasnenie detailov historie holokaustu
na Slovensku. A hoci existujú viaceré publikácie his-
torikův pojednávajúce o procese arizácie židovských
podnikov a nehnutef ností, problematike poštátňova-
nia uměleckých predmetov židovských obyvatel'ov
nebola doposiaf věnovaná žiadna pozornosť.
Tento stav bol donedávna charakteristický aj pre
situáciu vo svete. Je preto příznačné, že len v nedáv-
nej minulosti sa v susedných štátoch otvoril diskurz
o osude hnutel'ného majetku obětí holokaustu. Vý-
skumy zbierkových fondov muzeí, galérii, či archívov
a následný proces reštitúcie iniciovali deklarácie
viacerých zahraničných konferenci!. Historicky naj-
staršou iniciativou, ktorá upozornila na materiálně
nároky Zidov voči Nemecku bola
ČAiwr GřWMyy — T& ČAiwr Goy/í* *-
Táto konferencia, ktorá sa konala v roku 1951
v New Yorku, neskór prerástla do organizácie, ktorá
dodnes vystupuje v mene obětí holokaustuť TK
ČAAvr spolu s World Jewish Restitution
Organization iniciovali aj nutnosť identihkácie ra-
bovaných a zničených uměleckých predmetov.
Prvá konferencia, ktorá sa programovo sústre-
dila na skonhškované umenie, sa konala v decembri
1998 vo Washingtone. Následné bola v novembri
1999 Parlamentným zhromaždením Rady Európy
přijatá Rezolúcia č. 1205 o reštitúciách židovského
kultúrneho majetku v Europe. Dalšia medzinárodná
konferencia, ktorá vyzvala vlády jednotlivých štátov
k čestnému a spravodlivému riešeniu otázok rešti-
túcie skonhškovaného umenia, bola zorganizovaná
^ Viac informácií na www.ciaimscon.org.
* Viac informácií na www.lootedart.com. Situáciou skonňš-
kovaného umenia v USA a Europe sa desať rokov po kon-
ferencii vo Washingtone zaoberali účastníci sympózia, ktoré
sa konalo v decembri 2008 v Berlíne, leh příspěvky vyšli
vzborníkuBARESEL-BRAND. A. (ed.):
^ EAmnA
Ar ÓA/Awg Prcy/íhUcr
Ar XcorAAcr%/^.uAA Ar XAt^rg^Acrá/Kc, BřráE, 7 7.
7 2. Dcycw^cr 2003. Ar XccrAAfr//^grEřAAr
v októbri 2000 vo Vilniuseť Doteraz poslednou bola
Medzinárodná konferencia o osude majetku obětí
holokaustu iniciovaná Českou republikou, ktorá sa
konala v koncom juna 2009 v Prahe a v Terezíne.
Osudu uměleckých diel počas 2. světověj vojny bude
věnovaná pozornosť aj v rámci sympózia čoA/Ayg
NA — DčwAyy A HA organizovaného Kommission
für Provenienzforschung des Bundesministeriums
für Unterricht, Kunst und Kultur, ktoré sa uskutoční
v marci 2011 vo Viedni.
Protižidovské zákonodárstvo
v Slovenskom státe
V tejto stati je pozornosť věnovaná protižidov-
skému zákonodárstvu Slovenského státu s prihliad-
nutím na zákony pojednávajúce o majetkových prá-
vach týkajúcich sa hnutefného majetku uměleckého
charakteru a kompetencie inštitúcií, ktoré uvádzali
konkrétné majetkové zákony do praxe. Zároveň
poukazuje na dve opatrenia, ktoré Slovenskému státu
umožnili získať prehfad o drobnom hnutefnom
majetku židovských občanov a jeho následnému
vyvlastneniu a predaju.
Po vzniku Slovenského státu dňa 14. 3. 1939
následovalo prijatie ochrannej zmluvy, ktorá po-
tvrdzovala spátosť nového štátu s hitlerovským
Nemeckom. Ako výstižné konstatoval Ivan Kame-
nec, nebolo tajomstvom, že nepísanou podmienkou
úspešnej slovensko-nemeckej spolupráce bude právě
uspokojivé riešenie „židovskej otázky"3 Slovenská
strana z toho mala mať nemalé výhody, nakofko
úspěch znamenal získanie židovského majetku.
Prvé protižidovské nariadenie bolo vydané už 18.
4. 1939. V nariadení bol pojem „Žid" definovaný na
základe konfesie. Podfa statistik sa k 15. 12. 1940
jednalo o 88 951 osob/
KA^rg^trcrAEc, -B4. 7. Magdeburg 2009.
' Viac informácií na www.holocausteraassets.eu a www.resti-
tution-art.cz.
s KAMENEC, h: Pc rňpAú Tr^EA. Bratislava 1991, s. 47. Pozři
aj LACKO, M.: HwcTvK r<pAAG 7777 — 7743*. Bratislava
2000, s. 65.
^ LIPSCHER, E.: ZzAú r 7737— 7743. Banská
Bystrica 1992, s. 139.
300