Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (44.2011)

množstvom chudobných a chorých poslucháčov.
Oproti tomu bardejovský obraz rovnakej témy vy-
zerá ako rozdáváme almužny. V obidvoch prípadoch
znázornili příběh svátca, pomáhajúceho zajatému
pápežovi spósobom, ktorý napokon vedie k jeho
vlastnému odsúdeniu. Podl'a legendy svátec pri
výsluchu před cisárom vyhlásil, že právě chudobní
a choří sú ozajstným pokladom Cirkviď V tejto in-
terpretácii sa slovo „poklaď" posúva od doslovného
k metaforickému významu. Skrytým významovým
podtónom obidvoch obrazov ostává zdóraznenie
práva cirkvi na svoj majetok, jasné cielená odpověď
na znepokojujúcu otázku obdobia nastupujúcej
reformácie.
Mocnáři sa pokúšali zlomiť vófu súdených
svátcov a svátíc aj vážněním. Váznenie sv. Margity
nájdeme už v šivetickom cykle. Svática vychádza
z věžovitého vázenia a stává sa terčom výsměchu.
V levočskom cykle sv. Dorotu opakované privádza
do žalára muž so zdvihnutým kyjakom. Hrubé gestá
muža kontrastujú s jemným a něžným pohybom
rúk svátice, zobrazeným s novou citlivosťou pre
psychologické významy tělesného prejavu postáv.
Sv. Dorota kTaci s překříženými rukarni, mučitelia ju
ťahajú za vlasy a bijú palicami. Výsledná kompozícia
připomíná ponižovanie Krista.
Jeden z ďalších obrazov levočského cyklu sa
zameriava na zázračnú útěchu, ktorú uváznenej
poskytla Kristova návštěva. Dorota před členitou
architekturou vázenia vedie osamělý dialog s Kristom.
Podobnu tému znázornili aj na spišskosobotskom
oltáři sv. juraja [Obr. 6]. Kristus stojí na schodoch
jednoduchého vázenia a žehná svátcovi, sediacemu
vo vnútriď Krvavé stopy po mučení na Jurajovom
tele zdórazňujú potřebu útěchy. Na moderného di-
váka, zvyknutého rešpektovať logiku prirodzených
súvislostí, pósobí prekvapujúco, že dveře v obidvoch
prípadoch sú otvorené. Je zřejmé, že ciel'om maliarov
nebolo zobraziť reálnu situáciu uváznenia. Mysleli
skór na duchovnú útěchu vážněných. Namiesto alego-

^ VORAGINE, J. de: Eygř/zyú Praha 1998, s. 218.
FAJT, J. — SUCKALE, R.: Hlavný oltář sv. Juraja v Spišskej
Sobotě. In: BURAN, D. (ed.): Dg/zyy yyZ^ftY^y
GyY&. Bratislava 2003, s. 753-755; GERÄT, 1.: The
Ařterlife of the Stoss Style and Its Contexts — the High Al-
tar of St George in Spišská Sobota. In: lELK/ HVhz áKvsyy.


d. MyfZyyy/y ty. jMfyéz yy yďyyHZÍ y y/Tdry ry.
ďry/y, ^cr/y/ry. Jyry/y, dýíAÁy Wyy, 7777. Eyyy.V. GyyyT, 7ŽRŽ.

rickej postav)^ hlozohe, známej z Boethiovej
yy/VyV/%r, vystupuje Ježiš, ktorý vyzerá ako obyčajný
návštěvník alebo pútnik. Vizuálně jeho mimoriadny
status označuje svátožiara a žehnajúce gesto. Nábo-
žensko-symbolické významy scény prevažujú nad
hlozohcko-alegorickými. Symbolický zmysel tichého
stretnutia martýrov s Kristom sa vizuálně vyjadřuje
těsným spojením ]ežiša s bránou, ktorá vedie ku slo-
bodě (por. Jn. 10.9:, row K/o yy/Äy, V/tÄ
Krakow 2006, s. 295-303; RICHES, S.: V Gyyzyy. Hyyy, Aiyy)zy
y/Vdjyyé. Stroud 2000, s. 36-67.
^ Por. PANOFSKY, E.: Suger, opat ze Saint-Denis. In: YKzAy
y^yyy Jygyyy. Praha 2003, s. 8-51, tu s. 34; SCHLINK, W: Dyy
Byyzz-Dz7/y yy/z HKAvz.f. Dyr G^hiy/viTzzV z/yryyyzvéyzz Kyy^VryA
Frankfurt a. M. — Leipzig 1991, s. 13.

167