Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 48
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0054
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
z pôvodného jednolodia stávaného okolo roku
1290 sa zachovalo torzo obvodových můro v pres-
bytéria, triumfálny oblúk a pozostatok trojitých
prípor s kalichovými hlavicami, pokrytými listo-
vou ornamcntikou. Pro poznanie začiatkov nášho
kláštorného gotického stavitel’stva je ovel’a pří-
značné j sie zachované presbytérium kostola brati-
slavských františkánův, zodpovedajúco svojím
vznikom udeleniu výsad slobodného královského
města (t. j. 1291)7 a vysvátené roku 1297. Na
rozdiel od Košic prináša tunajšia dielňa názor
odpovedajúci poklasickým výtvarným stupňom.
Vertikálně prečlenenie steny sa vyjadřuje pomo-
cou plochéj podložky s připojenou válcovou prí-
porou ukončenou bobulbvitou hlavicou. V systéme
a použití tvaroslovného článku sa pracuje pro-
striedkami sledujúcimi počínajúce vyjadrenie od-
hmotnenia stavebného těla (Stylizovaný list svor-
níka je kladený geometricky, hlavica zbicra rebrá
do jedinej konzolo vite ukončeno j prípory, je na-

3. Beňadik nad Hronom, vstupný portál kostola bene-
diktinského kláštora, prvá třetina 15. stor.


značené potláčanie hmotnosti rebra a pod.).
Možno povedať, že táto architektúra zhfňa dobovú
problematiku južných častí strednej Európy na
odlišnom výtvarnom póle oproti severu a nazna-
čuje tú orientáciu slovenskej gotiky, ktorá v po-
znávaní německých centier bola až do závěreč-
ných fáz slohu v stavbách juhoslovenských a stre-
doslovenských miest závislá od sprostredkovatel-
skej úlohy Podunajská. Iné stavby, napr. kostol
kláštora johanitov v Košiciach z roku 12838
(archeologicky zistený pódorys tu upozorňuje na
jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbyté-
riom) a niektoré časti obvodových múrov kláš-
torného kostola antonitov v Spišských Dravciach
(datovaného Hainovou kronikou do roku 1288)9
sú skór svedectvom presadzovania řeholí u nás
ako dokladom kláštorného stavitel’stva doby.
Na konci 13. stor. prebieha v Uhorsku drama-
tický boj meclzi panovníkem a silnejúcou šlachtou.
Tento zápas vyznieval v neprospěch posledných
kráTov arpádovského rodu, strácajúcich s ubú-
dajúcimi majetkami fakticky i politický vplyv.
Za vlády Ondreja III. (1290—1301) sa vytvára
situácia rozpadu jednotnéj moci v prospěch ovlád-
nutia jednotlivých oblastí oligarchami. Z nich
sa najmä Matúš Cák v prvých desaťročiach 14.
stor. zmocnil váčšej časti Slovenska. S jeho osobou
a mocenským postavením na slovenskom území
je spátý do určitéj miery i další rozvoj hradného
stavitel’stva. Ako držitel’ mnohých hradov podniká
úpravy na objektoch, najmä na hlavnom sídle
Trenčíne. Přestavba staršej veže spolu s novými
obytnými priestormi chráněnými dnes už neza-
chovanou póvodnou fortifikáciou bola vyjádřením
Matúšových mocenských ambícií a feudálně rep-
rezentatívnych potrieb.
Až prvý panovník z francúzskeho rodu Anjou
- Karol Robert (1307 — 40) podporovaný pápež-
skou stolicou a častou uhorskej šlachty — vytvára
priaznivejšie podmienky vzostupu miest usku-
tečňovanými hospodářskými reformami — oži-
vením banskej výroby, remesiel a obchodu. Styky
so zahraničím a banské podnikáme stali sa dôle-
žitým argumentom pri podpore starších miest
a zakladaní celého radu nových. Za vlády druhého
Anjouovca Eudovíta 1. (1342 — 1382) sa takto
v podstatě dotvořila sieť miest na Slovensku.
V tomto období sú prvé stavebné podujatia spo-
jené predovšetkým s farskými kostolmi. V dů-
sledku nerovnakého stavu rozvoj a a významu

48
loading ...