Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 50
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0056
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Najmä tam, kde sa už v 13. stor. překonali po-
čiatočné štádiá prosperity, t. j. do Bratislavy,
Trnavy, Košic, Banskej Bystrice a do miest svojou
polohou, remeselným, obchodným, banským pod-
nikáním a kontaktmi s curópskymi strediskami
významné participujúcich na hospodářskou! živote
krajiny (Bardejov, Prešov, Levoča, Kežmarok,
Spišská Nová Ves, Stítnik, Kremnica a pod.).
Priebeh stavebných akcií určovali miestne odliš-
nosti, no oproti predchádzajúcemu obdobiu je
všeobecný vzostup v stavitelstve mešťanov neoby-
čajne výrazný. Už vtedy — v 14. stor. — sa riešia
prvotné formy městského urbanizmu, utvárajú sa
hlavné bloky městského jadra a jeho kamenné
dominanty, odrážajúce stavebnícke záujmy ob-
čanov. Popři farských chrámoch, kláštoroch a špi-
táloch sa dotváranie spoločenskej a sociálnej
štruktúry prejavuje aj v kolektivněj snahe oby-
vatelstva zaistiť sa kamennou fortifikáciou. Ak
stavby kláštorov uskutočňujú dielne a stavitelia

5. Vrbov, farský kostol sv. Serváca, presbyterium, koniec
13. stor., klenba lodě, prvá polovica 15. stor. (foto
archív SÚPSOP Bratislava)


jednotlivých řeholí, ostatné práce vedu kamenári
využívajúci praktiky pohybujúce sa v rámci
slohových zvyklostí a poznatkov čerpaných z do-
siahnuteTných vzorov. Majstri, ktorí nepřešli cez
významnejšie dielne, akou bola královská parlé-
řovská hutá v Prahe, na juhu viedenská a budín-
ska, na severe prostredie Vratislavi a Krakova,
pri vytýčení dispozičnej schémy baziliky alebo
jednolodia a v používaní tvaroslovia sa opierajú
o všeobecnc uplatňované zásady a praktiky.
Základy k bazilikálnym dispozíciám 14. stor.
na Slovensku už kladie přibližné prvá třetina sto-
ročia. V jeho prvých rokoch nastoluje rast oby-
vatelstva v Bratislavě otázku nového chrámu,
ktorý by nahradil doterajší nevyhovujúci kostol
sv. Salvátora. K podobnému riešeniu dochádza
i v Prešove a Banskej Bystrici. V prvom případe
sa za královninej podpory začína stavba zachy-
tená dnes len v rámci dnešného neskorogotického
celku. V Banskej Bystrici je podporovatelům sám
zvolenský župan Dónč, ktorý pomáhá realizovat
aj iné súčasné podniky v samotnom meste, ale aj
v Slovenskéj Lupči (okolo 1330), Radvani, Mar-
tine (1315). Takmer súčasne so svojím založením,
t. j. po roku 1328 doplňujú banské strediská Krem-
nica a Stítnik počet chrámov, o vzniku ktorých
vieme už před polovicou storočia. Ich celková
realizácia sa však pretiahla až do poslednej čtvrti-
ny, kedy sa k nim připojili Košice, Nová
Baňa a Trnava. Pre pomalé uskutoČňovanie
bazilikálnych projektov, trvajúcemu desiatky ro-
kov, mnohé z nich neboli zaklenuté, a tak určitý
obraz o ich usporiadaní a tvaroslovnom riešení
nám móže ponúknuť najmä Trnava a základné
dispozičně riešenie Stítnika. Váčšina spomenu-
tých bazilik totiž podlahla živelným pohromám
a podriadila sa názorovým změnám prestavieb
uskutečňovaným v 15. stor. často právě v dů-
sledku katastrof. Svatý Mikuláš v Trnavě ako
najucelenejšia stavba prebiehajúca 14. stor. de-
monštruje typické vrcholné gotické bazilikálně
trojlodie s poměrně hlbokým presbytériom, ak-
centuj úce rytmom klenbových polí híbkovú orien-
táciu priestoru. Jej dynamickú gradáciu obmedzil,
pravda, počet štyroch klenbových travé lodí.
Niektoré tvaroslovné fragmenty zachované na-
priek neskorším úpravám napr. v Bratislavě a Pre-
šove (zvyšky príporného systému na severnej
stene bočnej lodě) spolu s bohatstvem formálnych
článkov v Trnavě vysvětlujú dobové relativné

50
loading ...