Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (4.1970)

stredkovaného vplyvu českých dielní nielen na
Budín, Višegrad, ale aj do Zvolena, Štítnika,
Víglaša, Beňadika n. Hr., cez ktoré architektúra
preniká do tvořivé] atmosféry tých okruhov, aké
v strednej Europe převzali vývoj ovú iniciativu.
Vtedy sa stavitelstvo na Slovensku intenzív-
ně] šie zaoberá plněním požiadaviek vládnúcich
spoločenských vrstiev, ktorých výlučnost a záujem
o ochranu majetkov rozšiřuje sieť slovenských
hradov. Priemer zásad uplatněných pri ich úpra-
vách vysoko převýšila ojedinělá clispozičná osnova
zvolenského zámku z rokov 1370—1380.13 Pravi-
delný obdížnik jeclnoposchodovej budovy so střed-
ným dvorom je typové odvodený z talianskeho
kastela, zatial čo tvaroslovný aparát portálov,
oblocných profilácií a novoobjavené z vážkové
prípory kaplnky dokumentujú poměrně skorú
recepciu poznatkov českého umenia v našich kra-
joch. To napokon potvrdzuje aj neskoršia stavba
Víglaša (okolo roku 1400), i niektoré ďalšie sta-
vebné podniky.
V priebehu tohto storočia sa v prvom rade roz-
šiřovala sféra posobnosti stavitelstva. Výrazný
bol najma rast tlaku na architektům zo strany
prebúdzajúceho sa sebavedomia mešťanov. Jeho
uspokojenie a konkretizovanie vo sféře výtvarného
umenia bolo však závislé od stupňa ekonomickej
vyspělosti vtedy už diferencovaného obyvatelstva.
Sformovanie a dotvorenie základnej štruktúry
mostských jadier si vyžiadalo značné náklady
na vybudovanie fortifikačného systému, aký bolí
schopné realizovat len popředně mestá (napr.
Bratislava, Trnava, Prešov). Za tejto situácie sa
výstavba náročných kamenných stavieb obme-
dzuje a sústreďuje predovšetkým na městský kostol,
zatial čo obytná a výrobná jednotka měšťana —
dom, je sústredený na úzkej pretiahnutej parcele
a budovaný z dřeva. Samo město má už zvyčajne
stabilizovaný pódorys fixováním námestia, hlav-
ných reprezentatívno-funkčných budov a s pří-
zemnými domami orientovanými na ústredný
priestor. Netvoria ešte súvislé rady. Jednotlivé
obydlia vychádzajú zo základného typu slovan-
ského domu a sú oddělené prelukami, pričom vchod
na parcelu je umiestený na boku stavby. V tejto
etape sa tak město napokon stavebné odlišuje od
dědiny prakticky množstvom zástavby a velkos-
ťou domu, čo je len clósledkom pokročilejšej
organizácie práce a života mostských obyvatelův.
Zrejme len vyspěl ejšie mestá mohli už vtedy mať

velkorysejšiu zástavbu a vybavenie všetkými
komponentmi, aké určuj ú znaky středo vekej
civitas. Tak ostává najdóležitejším faktorem sta-
vitelské j aktivity 14. stor. přesun umeleckej práce
do miest, ktorý zosilnel v nasledujúcom období.
Zakladanie a prvotný rozvoj slovenských miest
bol v celku ukončený v anjouovskej epoche.
Počas vlády následujúceho panovníka Žigmunda
Lucemburského sa prehlbuje sociálna diferenciácia
společnosti a městský živel preniká hlbšie do ži-
vota krajiny, aj keď sa to už natolko nepřejavilo
v zakladaní nových miest. Takmer 50-ročnú
Zigmundovu vládu poznačili vojenské konflikty,
z čoho značnú část představovalo potláčanie vo-
jenských a sociálnych dósledkov husitského hnu-
tia zasahujúceho aj naše územie. Pri získávání
potřebných prostriedkov sa snaží využit finančně
možnosti královských miest. V snahe získat v nich
oporu panovníckej moci kodifikuje ich postaveni e
aj právně. Roku 1405 dává mestám zastúpenie
na sneme v podobě dvoch mandátov. Do určitej
miery tak potvrdil význam miest ako důležitého
činitela v hospodářském živote státu. Cisárove
boje proti revoluČnému hnutiu sa čoskoro rozšířili
na Slovensko. Husitské vojenské výpravy podni-
kané sem od roku 1423 spolu s neskoršími nástup-
nickými zápasmi o trón vytvořili s,íce zložitú
situáciu v prvej polovici 15. stor., predsa však
neznamenali natolko zastavenie stavebného rastu
miest, ako to bolo v českých krajinách, ba dokonca
niekde urýchlili realizáciu fortifikačných podnikov.
V priebehu prvej polovice 15. stor. je na Slovensku
v popředí slohového vývoj a niekolko centier,
ktoré sa stali ohniskom výtvarného pohybu v zmys-
le stredoeurópskych tendencií poparléřovskej doby.
V pamiatkach na Slovensku sa určitá závislost
od cudzích podnetov prejavila predovšetkým
na stavbách v Bratislavě i v Hronskom Sv. Bc-
ňadiku, kde v prvej tretine 15. stor. sa stavebné
zaklučuje jeden z najváčších slovenských kláštor-
ných komplexe v s připojeným halovým priestorom
z druhej třetiny 14. stor. Podunajská orientácia
stavby sa v tejto časti krajiny prejavovala hlboko
cez polovicu storočia, a to oproti východnému
Slovensku, kde — okrem iných — příklad sliezskej
architektury spolupripravoval podu na plné roz-
vitie neskorogotického umenia v poslednej tre-
tine storočia.
Mimoriadny rozvoj architoktúry přežívá v prvej
polovici 15. storočia Bratislava. Už okolo roku