Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 57
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0063
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
váných súčasnc na katedrále sv. Štefana v neda-
leko] Vicdni. Vzájemné spojenie obidvoch dielní
vyznělo na západnom Slovensku v následujúcich
dcsaťročiach v prospěch rozvoja změněných slo-
hových princípov.
Súčasnc však ohlašuje i východ krajiny začiatok
velkej stavby v Košiciach. Viac než sto rokov
rástla tam budova, ktorá svojimi zložitými ději-
nami aj uměleckými hodnotami zaujala prvořadé
miesto v našom středověkem uměni. Dóm sv.
Alžběty sa od roku 1402 staval na mieste staršieho
kostola, ked tento postihol v 80. rokoch 14. stor.
podobný osud ako chrám bratislavský. Kvóli
novostavbě sa rozvilo rozsiahle hnutio podpo-
rované i pápežskou kúriou, usiluj úce zaistiť finanč-
ně prostriedky potřebné na krytic stavebného
podniku, jednoho z najrozsiahlcjších na východnoj
periférii gotickej Európy. Už počas práce boli
v povodně zamýšlanom pláne páťloďovej katedrály,
na východnej straně uzavretej piatimi chórmi bez
transeptu, vykonané zmony znamenajúce odklon
od předlohy německého Xantenu smerom k ccn-
trálnej dispozícii. Základ priestorovej kompozícic
tvoří středná lod o piatich poliach, ktorá je roz-
dělená vloženou priečnou lod’ou s jeclným klen-
bovým polom v ramenách. Určitou zdánlivou
náhradou myšlienky pätlodia sú štyri subordino-
vané priestory vtiahnuté do pódorysu stavby
a vložené medzi ramená hlavnej a priečnej lodě.
Namicsto baziliky vznikol takto contrálny útvar
gréckeho kríža doplněný zúženými a zníženými
bočnými priestormi. V prvých dvoch desaťro-
čiach sa pravděpodobně vyzdvihli obvodové múry
a bola dotvořená základná osnova priestorovej
kompozícic. V dalších rokoch mala sa riešiť otázka
výstavby portálov a klenby. Azda nedostatok

finančných prostriedkov po cisárovej smrti roku
1437 zapříčinil, že k tomuto dátu došlo len k spl-
neniii prvej úlohy, zatial čo ukončenie celej stavby
sa pretiahlo až do konca storočia. V duchu zá-
kladnej koncepcic, súčasne s rastúcimi obvodovými
můrami, obohacuje vynikajúca kamenársko-so-
chárska dielňa v priebehu prvej třetiny 15. stor.
stavebný organizmus trojicou velkých portálov,
ktoré predstavujú výtvarné najhodnotnější přínos
dómu pre slovenské uměnie prvej polovice storočia.
Prekladanie jednotlivých piáno v cez seba, bohaté
uplatnenie tvaroslovných článkov—v skladbě poru-
šuj úce j logiku predchádzajúcich slohových stup-
ňov — vytvára spolu so zapojením sochárskych
reliéfov do jednotiaceho spojenia plastickéj a ar-
chitektonickej zložky předzvěst nových výtvar-
ných tondencií. Severný, južný i západný portál
ohlašuji! přesuny od starších skladobných prin-
cípov v zmysle příklonu ku kompozícii upřed-
nostňuj úce j plastické kvality. Zložité profilácic,
vydúvajúce sa v dynamicky vypátých křivkách,
sú vystriedané horizontálnymi a vertikálnymi
římsami rámov reliéfnych dosiek a opticky obo-
hatené fiálami. Tieto atektonicky prenikajú pro-
filáciu osten! a znásobuji! umělecký záměr uplat-
ňuj úci dekorativně zřetele a hru světla a tieňa.
Odborná literatúra poukazuje na velmi úzku sú-
vislosť tejto koncepcie s portálmi kostola sv.
Kataríny v Kazimierzi pri Krakove, časové urče-
nými dobou okolo roku 1414.16 Zjavná příbuznost
obidvoch diel pomáhá datovat košické portály do
dvadsiatych rokov 15. stor. a uvažovat najužšiu
spátost dielní zameraných skór sochársky než
architektonicky. Dokázatelné úzké styky susccl-
ných oblastí sa ešte neraz v následujúcom období
přej avili v o výrazných kontúrach a z hladiska

11. Lubica,
kostol Nanebevstúpenia P. Márie
(pódorys), připomínaný roku 1251.
klenba presbyteria i dvojlodia
před polovicou 15. stor.
(foto archív SÚPSOP Bratislava)
loading ...