15. Banská Bystrica,
hradný kostol,
oratórium
nad sakristiou, 1516


Postupná konsolidácia slovenských miest, ku
ktorým v 15. stor. pribúdajú založenia len niekto-
rých menej významných, připravovala pódu pre
velký rozmach stavitelstva na konci storočia.
Predovšetkým popředně mestá sa dostávajú do
centra riešení profánnych i sakrálnych stavieb,
pri ktorých sa objavujú mnohé mená významných
stavitelov. Vyrástli prevažne z domáceho pro-
stredia a dóležité stavitelské podniky prvej polo-
vice storočia u nás i v bezprostrednom susedstve
sa pre nich stali školou, kde sa oboznamovali
s výtvarnou problematikou doby. Avšak až po
polovici storočia vtisli svojou prácou osobitnejšie
zafarbené rysy našej neskorogotickej architektúre
a jej hlavným dielam na strednom a severovýchod-
nom Slovensku.
Jedným z najzaujímavejších a výtvarné najná-
ročnejších diel stredoslovenskej architektúry ne-
skorého středověku je hradný kostol v Kremnici.
O existencii hradného komplexu ako o sídle ko-
morného grófa vieme už v 14. stor., avšak dnešný
kostol dominujiici městu je výslednicou dvoch
stavebných etáp, z ktorých prvou, před polovicou
storočia, bola dispozícia dvojlodia vpísaného do
takmer pravidelného štvorca obvodových můro v.
Obraz klenby premietnutý do pódorysu upozorňu-

je obkročným motívom pri presbytériu v zásado
na typ českých siení, avšak štvorcové deliace
piliere — prečlenené na skosených hranách válco-
vitým prútom — vybiohajú do vysoko vy dutej
arkády, nedovoluj úcej hladké priečne splynu ti e
priestorov. Deliacou střednou arkádou sa zbrzdilo
dostředné sieňové pósobenie priestoru charakte-
rizuj úce české kostoly tohto typu. K sprostredko-
vaniu priestorovej osnovy tu však došlo cez Ra-
kúsko a pomocou Viedne, odkial si stavitel prináša
typ konzoly pokrytej kučeravým listom a ukon-
čenej kolienkovým zalomením, t. j. tak, ako ju
používala hutá Michala Chnaba u sv. Stefana
v prvých desaťročiach 15. stor. Tieto znaky urnož-
ňujú položit stavbu v Kremnici do 30. — 40. rokov.
Až ovela neskór — medzi rokmi 1481 —1491 -
dokončuje sa vlastně presbytérium pokryté na va-
lenej klenbe rebrovou sieťou, s použitím motivu
krúženia a figurálnych detailov porušuj úcich nad
patkami rebrový profil v prospěch dekoratívneho
vyznenia tvaroslovia.
V době clokoncenia kremnického kostola a v ná-
sleduj úcom období rozvil aj patriciát Banskéj
Stiavnice rozsiahlu stavebnú činnost, ktorej vý-
sledkom bolo okrem mnohých meštianskych do-
mov vybudovanie troch náročných stavieb, kostola

61