sv. Katariny (14-88—1500), Panny Marie Snežnej
(1512 — 1514) a Panny Marie (vysvatený 1515).
Ich společným znakom je tá slohová orientácia,
ktorá využila vyspělé příklady umenia švábských
a bavorských okruhov v prospěch súčasného úsilia
o riešenie nebazilikálnych sieňových dispozícií.
Utvař jednolodovej haly sv. Kataríny, nerespek-
tuj úci tradičné delenie lodě od presbytéria trium-
fálnym oblúkom, tvoří jediný do seba uzatvorený
interiér v závere polygonálne zalomený a z von-
kajšej strany podopretý symetrickými operákmi.
Vsunutím kaplniek medzi piliere a ich otvorením
do priestoru lodě nebola porušená harmonia jedno-
liateho celku zaklenutého široko rozpätou valenou
klenbou. Rebrová siet přestupujúcich sa šesť-
cípych hviezd pokryla súvisle jej plochy vyzdvihnu-
tím kontrastu hustého rebrovia a nečleněného
obvodového múru, obohateného iba figurálnymi
konzolami pod pretínajúcimi sa patkami klenby.
Zaklenutie bočných kaplniek geometrizujúcimi
vzorcami rozihralo individualizujúcu tendenciu
izolovaných priestorov proti ústrednému obrazu
hlavnej klenby. V podstatě ten istý princip sa
použil v nadačněj stavbě ťažiara E. Roessla
zasvátonej Panne Márii Snežnej. Medzi hladké
steny zachovaného presbytéria bola pomocou
objímavých pátiek vsadená krúžená klenba vy-
chádzajúca zo základného tvaru písmena X a
přetínaná v uzloch nárazu pátočných priamych
rebier na makkú kresbu krúžiaceho středu. V době
druhého desaťročia 16. stor. potvrdzuje pre Banskú
Štiavnicu odraz slohu juhonemockých centier
a Podunajská, závazného formou importu pre
poslcdnú fázu středověku v banských mestách.
PoČas dokončievania sv. Kataríny prebiehala
na vrchu uprostřed města výstavba ďalšieho
kostola. Mal byť náhradou románského chrámu
zničeného roku 1442, kec! vojská polského hrá-
lo vst va přepadli město. Nepoznáme bližšie dějiny
tejto přestavby, len zachované správy o daroch
na stavbu z rokov 1456, 1486, 1492 a dátum
v sakristii 1497 svedčia o pomalom postupe práč.21
Kostol bol vysvatený roku 1515, avšak keď roku
1541 hrozilo městu turecké nebezpečenstvo, mění
sa na pevnost. Pôvodné sieťové a hviezdicové
klenby trojlodia bolí strhnuté a z bočných lodí
sa vytvořili miestnosti okolo ústredného dvora
v priestore hlavnej Iode, a presbytérium sa upravilo
ako kaplnka. Vynikajúcu úroveň povodněj stavby
dokumentujú dodnes detaily, predovšetkým ná-

ročné vřeteno vité schodiště ako zjednodušená
replika předlohy z Albrechtsburgu v Meissene.22
Stavebné detaily v meste, napr. v dominikán-
skom kostole, datované k roku 1500, bližšie do-
kresluji! aktivitu dielní obohacujúcich stavebné
Banskú Štiavnicu ako popredné centrum baníctva.
Možno předpokládat, že stavitela sv. Kataríny
pozvali i do nedalekého Pukanca na úpravu
tamojšieho farského kostola dokončeného v rokoch
1506 — 1510. Klenbový obraz hlavnej lodě vychá-
dza takmer do detailu — volné zavesenie rebier
odpojených z plochy a zabiehajúcich do steny -
z princípov použitých v Štiavnici, avšak hviezdice,
ktoré aj tu členia klenbu na hustú siet malých
kosoštvorcových plošiek, do seba sa prelínajú
nielen v smere pozdížnom, ale i do stran. Tým je
klenbová siet tvořená opakujúcim sa rytmom
dvoch šesťcípych hviezdic spojených vo vrchole
klenby. V menšom priestore toto rozšírenie štiav-
nickej schémy zvýšilo doraz na optickú pósobivosť
spojenia sieťovej a hviezdicovej klenby.
Neskorogotické stavebné akcie v Banskej Bys-
trici sa od polovice 15. stor. sústredili na přestavby
zoskupené okolo farského kostola v priestore
městského hradu. Otvára ich pravděpodobně dá-
tum portálu kostola sv. Kríža — rok 1452 -
a najma komplex neskorogotických pamiatok rad-
nice a kaplniek primkýnaj úcich sa k dnešnému jádru
barokové upravenej lodě farského chrámu Panny
Márie. Póvodná sieň s kaplnkami bola pri výstavbě
podporovaná od roku 1473 mnohými donáciami pat-
ricijův, najma zo strany popredného ťažiara Mi-
chaa Königsberger a.2 3 Po dokončení kostola roku
1505 pokračuje sa ešte viac ako desať rokov na
bočných přístavbách, z ktorých oratorium Jána
Almužníka je umělecky najnáročnejšie.
Najstaršie kaplnky na južnej straně spolu
s predsieňou sú zaujímavé najma z hladiska kom-
promisu staršej tradicie a novších prvkov, čo
potvrdzuje rožne použitie sieťovej i pokročilejšej
hviezdicovej klenby spolu s archaizujúcim svor-
níkům opakujúcim profiláciu rebra. Valená klenba
kaplnky Božieho Těla sa tu střetává nad pried-
sieňou so starším gotickým vyklenutím dvoch
klenbových polí v kaplnke sv. Antona. Rozvede-

16. Banská Bystrica, farský kostol, figurálna konzola
v kaplnke sv. Barbory, zač. 16. stor. (foto archív
SÚPSOP, Bratislava)

62