17. Banská Štiavnica, klenba kostola sv. Kataríny, 1488—-1500 (foto archív SÚPSOP Bratislava)

nie najpokročilejších konštruktívno-tvaroslovných
princípov sa přesunulo na druhů stranu kostola,
kde kaplnka sv. Barbory a sakristia majú valenú
lunetovú klenbu s bohatými sieňovými a hviezdi-
covými osnovami. Výsledkom je kresbovo-lineárny
vzorec, pokrývajúci plochu ako hustá sieť. Tekto-
nicky uvolněná klenbová forma dosadá na plochu
steny objímavými patkami i niekolkonásobným
podseknutím, pričom v Barborinej kaplnke sa
plasticky uplatňuj ú busty uhorských patrónov,
nahradzujúce konzoly.
Doraz na malebnú pósobivosť interiéru a do-
vřšcnie priestoru plasticky účinnou rebrovou kom-
pozíciou vrcholí v oratoriu nad sakristiou. Proti
hladkým stenám sa odráža klenba s prolamova-
nými plochami, pokrytá 1’ahkými křivkami rebier
rozložených do kružnic a přetínájúcich sa v štvidi-
nách.24 Zbavené závislosti od konstruktivnéj lo-
giky klcnutia mäkko narážajú na stenu, opakujú
nad konzolovými figúrami v dynamických křiv-

kách do seba uzatvorcný pohyb doriešený už
skór uměním Benedikta Rejta na pražskom hrade.
Princip odpovedajúci krajným hraniciam možností
dekorativně optického účinku rebra zbaveného
tektonickoj funkcie a rozvij aný v dielach mnohých
Rejtových následovního v dostal v podmienkach
zavfšenia nasej gotiky význam poslednej reakcie
na uměnie európskeho středověku.
Pod priamym vplyvom banskobystrickej stavby
vznikájú v bližšom i vzdialenejšom okolí kostoly,
ktoré sa využitím tvarových foriem stali len
ozvěnou ústrednej dielne vysielajúcej po roku
1500 svojich kamenárov na příkaz Königsbergera
napr. do Novej Banc, Starých Hór, Sášo ve j a Sv.
Jakuba. Tieto výtvarné filiácio možno na okolí
sledovat až do 20. rokov 16. stor.. kedy bola už
úplné saturovaná potřeba farských kostolov v men-
ších osadách a městečkách, aj úprav starších
stavieb.
K fortifikáciám městských hradov na strednom

64