Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 65
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0071
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Slovensku přistupuje aj opevnenic zámku vo Zvo-
lené, realizované medzi rokmi 1490—1510 spolu
s úpravami interiéru.25 Tvarové najbohatšími
detailmi přístavby sú sedlové portály s pravo-
úhlým prekladom prútov vyrastajúcich zo šraubo-
vitých diamantováných pátiek. Stavebné změny
hradu, zamerané v prvom rade na zdokonalenie
obrannej funkcie královského obydlia, mohli byť
prácou dielne tesne spojenej s vtedajšou stavi-
telskou činnosťou v Banskej Bystrici, na co upo-
zorňuje aj empora zvolenského farského kostola
so štvorcípymi hviezdicami podobnými sásovskej
lodi a objímavými patkami totožnými s bystřičkou
sakristiou.
Hospodářská oricntácia slovenských banských
micst na finančné styky najmä so švábskými
a bavorskými mcstami (jej dósledkom bol napr.
od roku 1496 tridsaťročný thurzovsko-fuggerovský
nájom banskobystrických měděných bani) mu-
sela mať svoje dósledky aj v intenzívněj výtvarnéj
činnosti konca 15. a začiatku 16. stor. Tunajší
stavitelia poznávali dobové umělecké problémy
predovšetkým v Podunajsku, kde sa vtedy široko
rozvádzali myšlienky nových priestorových a klen-
bových vzťahov rozpracované už v diele Hansa
Stettheimera a u majstrov burghausenského okru-
hu.26 Poměrně rýchlo akceptovali aj formy, ktoré
po roku 1480 vykryštalizovali v dielach švábských
stavitelův Clausa i Niclasa Esselerových, Petra
z Koblenzu, Aberlina Jörga, pražského Benedikta
Rejta a ktoré v podobě klenbových vzorcov,
pretínania rebier v uzloch aj objímavých pátiek
nachádzame i na už spomínaných stavbách.
Zatia! čo sa západné Slovensko na sklonku
15. stor. nedostalo dalej ako k opakovaniu názo-
rov už skór sem tlmočených cez viedenské pro-
stredie, v banských mestách sa na přelome storočí
tvoří architektúra reaguj úca na pokročilé středo-
európske stupně. Rovnakou cestou, akou prúdili
drahé kovy zo stredoslovenských bani do Augs-
burgu, vracajú sa k nám umělecké poznatky a skú-
senosti, ktoré sa Často rozšířili i mimo základné
okruhy stavitelstva spíňajúceho program výstavby
hlavných slovenských miest. Zo společných vý-
chodiskových vzorov, no inou cestou, ovplyvne-
nou i zretelmi stavebníkův, vychádza napr. kostol
františkánského kostola v Okoličnom z roku
1489.27 Umělecké zásady južného Nemecka a Ra-
kúska sa v ňom ozývajú v u nás azda najčistejšej
forme trojloďovej siene s híbkove odstupňovaným

presbytériom, v štíhlých polygónoch pilicrov vzpie-
rajúeich štvorcípe hviezdice, čím všetkým přesahuje
tie stavby, ktoré napriek preberaniu vyspělých
tvaroslovných foriem ostávali vo vlastnej priesto-
rovej skladbě obmedzené nedostatkům širšej do-
mácej tvořívej základné. Aj tak však oproti impor-
tovanej výlučnosti reholnej stavby Okoličného už
sám rozsah stavitelských podujatí na strednom Slo-
vensku bol závažným prínosom. Břemena kostol-
ných interiérov na priestory vracajúce sa svojou
mierkou a dekoratívnym článkom spát k citovej
reakcii člověka, je vo svojich konečných umělec-
kých dósledkoch odrazom novej situácie aktivi-
zovania zmyslove pósobivých vizuálnych zložiek
architektonického tvaroslovia. V tomto zmysle
sa středné a súčasne i východné Slovensko vyrov-
návalo s výtvarnou atmosférou celcj strednej
Európy.

18. Okoličné, klenba presbytéria kostola františkánského
kláštora 1489 (foto Šila, archív SÚPPOP Praha)


65
loading ...