Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 66
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0072
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Mimo hlavný prúd stavitelskej činnosti obidvoch
časti Slovenska vznikla přestavba farského kostola
v gemerskom Štítniku z roku 1446. Rozšířila pres-
bytérium o južnú přístavbu a hlavnú lod baziliky
zaklenula parléřovskou sieťovou klenbou. Zhuš-
těný klenbový vzorec presbytéria, prechádzajúci
v závere do hviezdice, je zachytený lištovcovými
konzolami. Kostol založený roku 1328 po svoje j
dlhodobej výstavbě ostal kompromisem staršej
priestorovej formy oživenej tvarovým bohatstvom
neskorogotickej klenby, pod ktorou sa na stěnách
lodí rozvíjajú azda najvýznamnejšie cykly fresiek
v Gemeri. Poznaním majstra poslednej fázy
stavby — podlá odbornéj literatúry je ním stavitel
Šimon28 — možno tieto neskorogotické prejavy
gemerského stavitelstva bližšie pripájať k východu
krajiny, čo napokon potvrdzuje aj neskorší vývoj.
Tam totiž leží hlavně ťažisko vyspělých riešení
v dielach viacerých stavitelov známých aj menom,
majstrov uzatvárajúcich svojou prácou poslednú
fázu architektúry slovenského středověku. Oso-
bitná situácia uměleckého prostredia východo-
slovenského okruhu spočívá v spojení výdobytkov
hlavných oblastí stredoeurópskej tvorby, no sú-
časne v ich spojení s podnětnými poznatkami
renesančných majstrov pracujúcich už vtedy na
budínskom dvore.
Východně mestá opreté v prvom rade o reme-
selnícku cechová výrobu a s ňou spojený obchod
boli reťazovými článkami tranzitnej výměny to-
varu vedúcej cez naše územie z Košic cez Prešov,
Šariš, Sabinov, Kamenicu a Plavec do Polska. Jed-
ným z dósledkov spomenutých stykov bola i možná
vzájomná výměna uměleckých poznatkov. Súčasne
nemožno vylúčiť ani styky východných majstrov
s prostředím banských miest, ktorých výsledkem
mohla byť přestavba biskupského kostola v Rož-
ňave z roku 1514—1516. Klenbové hviezdicové
vzory — pripomínajúce banskoštiavnické schémy
- sa tu v náročnej mutácii zavěsili na klenbu
vzniknutého dvojlodia, zatial čo přístavba tzv. Ba-
kóczovej kaplnky z roku 1518, kaplnka pri južnej
stene, západná empora a vstupné portály využí-
vajú poznatky stavebných hút v Košiciach a Pre-
šove z konca 15. a začiatku 16. stor.
Prvořadým ohniskom naj východnějšieho teri-
toria neskorogotickej architektúry boli predo-
všetkým Košice. Viazali umělecké osudy stavitelov
prichádzajúcich z našich miest aj odchádzaj úcich
za úlohami mimo ich hraníc. Umělecké ambície
66

a popularita košickej dielne odvádza aj samého
vedúceho stavitela Štefana do Diósgyóru a na
konci života i do Budína, čo napokon vyjadřuje
ocenenie vysekej úrovně ním realizovaných práč
na východnom Slovensku.
S jeho menom sa pojí aj přestavba trojloďovej
baziliky sv. Egyda v Bardejove, ktorú podlá
zmluvy s mestom začal kamenársky majster Miku-
láš roku 1448.29 Mal postavit predovšetkým pres-
bytérium. No v rozpátí šiestich rokov vyrástlo
pravděpodobně len po klenbu, kedze ešte roku
1464 sa ponúka stavitel Juraj zo Spišskej Soboty
presbytérium zaklenúť a odvolává sa na svoje
práce na Spiši (medzi iným aj radnicu v Kežmarku
z roku 1461, dnes nezachovanú). Bardejov však
dal na základe odporúčania košickej mestskej rady
prednosť majstrovi Štefanovi.30 Košický stavitel
zaklenul múry svatyně vzorom křižujúcich sa
dvojíc rovnoběžných rebier. Ich plynulý pozdížny
rytmus zadržuje medziklenbovým rebrom a krát-
kými úsečkami vkládanými do středných koso-
štvorcov.
Po dokončení práč v Bardejove odchádza nazad
do Košic, kde sa v tejto době opáť naplno rozbieha
stavba dómu, podporovaná aj panovníkom Mate-
jom Korvínom. Štefan viedol s přestávkami hutu
až asi do roku 1480, kedy ho král povolává na
Budín.31 Kamenárska dielňa v době jeho košického
pobytu tu zrejme robí zaklenutie vnútorného
priestoru. Všetky polia boli zaklenuté kombiná-
ciami hviezdicovej a sieťovej kresby zostavenej do
geometricky pravidelných útvarov. Majstrovi Šte-
fanovi třeba zrejme pripísať pri južnej straně dómu
přístavbu bočných kaplniek a královského oratoria
s klenbami nesymetricky usporiadanými do sie-
ťových mreží.32 Přidávanie donačných kaplniek
— svojou funkciou skór výpravných súkromných
meštianskych oratorií — k múru kostolov sa spolu
so vstupnýmipredsieňami stalo jedným z typických
prvkov chrámových dispozícií v mestách severo-
východného Slovenska.
Azda ako žiak Štefanov vyšiel z Košic aj stavitel
Urban, pokračujúci v rokoch 1482—148633 na
přestavbě bardejovského kostola. Zodpovedá tomu
už samo komponovanie kaplniek na južnú stranu
spolu s predsieňou, použité rebrové obrazce
najma prednej kaplnky Panny Márie — s nepatr-
nými obměnami opakuj úce klenbu presbytéria.
Rebrá v kaplnke sa vrezávajú do polygonálnych
prípor podopretých kratšou válcovitou, konzo-
loading ...