Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 76
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0082
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Spomínaná zjavná spojitost kremnického min-
covníctva a medailérstva by si vyžadovala bližšie
objasnenie vplyvov vývoj a kremnickej mincovno
na tamojšie medailérstvo. Musíme sa však uspo-
kojit s kusými a nesústavnými správami o osu-
dech mincovně a organizácii práce v nej, pretože
dějiny kremnickej mincovně neboli doteraz vy-
čerpává júco spracované.
Z problémov medailérskej výroby, ktoré třeba
skúmať vo vztahu k výrobě mincí, stojí na prvom
mieste otázka, či bola ražba medailí, podobno ako
ražba mincí záležitostou štátneho monopolu,
riadeného priamo orgánmi panovníka, alebo či
išlo o súkromne vykonávánu, výrobu, o bočný
zdroj príjmov vedúcich zamestnancov mincovně.
Ako sa ukáže z ďalšieho, nemožno na tuto otázku
odpovedať jednoznačné.
Kvóli pochopeniu situácie, aká bola v správě
kremnického minciarstva a medailérstva, třeba
vopred objasnit úlohu mincovněj komory a jej
vplyv na medailérstvo. Vďaka štúdiám Pavla
Křižku5 a Michala Matunáka6 sme poměrně dobré
informovaní o vzniku, poslaní a právomoci krem-
nickej banskej a mincovnej komory, ktorej před-
stavení, komorskí grófi riadili v mene uherského
panovníka činnost bani, hút a mincovně. Žial’,
právě v čase, kódy sa v Kremnici rozbichala vý-
roba medailí, t. j. v 20. rokoch 16. stor. funkcia
komorského grófa postupné odumierala a stálo
viac správu kremnickej mincovně a teda aj kon-
trolu nad výrobou medailí preberala priamo dol-
norakúska komora vo Viední. Centralizačné snahy
Viedne vyvrcholili na přelome 17. a 18. stor.,
následkem čoho zanikala aj súvislá výroba medailí
kremnickými minciarmi (razidlá vyrábali me-
dailéri priamo vo Viední a hotové razidlá sa do-
vážali do Kremnice).
Z doteraz zistených skutočností vieme bezpečne,
že ražbu krcmnických mincí priamo ríadila ko-
mora, bez ohladu na to, či jej sídlom bola Krem-
nica, alebo Viedeň. Zdá sa však, že na výrobu
medailí komora nemala takýto priamy vplyv,
resp. že ho sice spočiatku mohla mať, no neskůr
sa obmedzda na jej evidovanie. Ražba medailí
pravděpodobně krátko po tom, čo bola v Kremnici
začatá, přestala byť štátnym monopolom. Do-
mnievame sa, že v prvých desaťročiach 16. stor.
bola výrobcom medailí kremnická komora. Ďalšic
pramenné materiály z 50. rokov 16. stor. však
ukazujú, že najneskůr v tomto čase sa situácia,

pokial ide o výrobcov, podnikatelův ražby me-
dailí, změnila (týmito pramennými materiálmi
sú listy napísané v súvislosti so sporom medzi
kremnickým guldenmünzerom Achatiom Thundlom
a rezačom želiez Christophom Füsslom, ktorý
prebiehai v rokoch 1557).7 Zo sporu Thundl—
Füssl vyplývá niekoTko důležitých poznatkov:
1. Ukazuje sa, že povodně razidlami, ktoré patřili
komoro, vyrábali súkromne medaily iba „gulden-
münzeri“. Řezači želiez a ich pomocníci sa výroby
medailí ujali takrečeno načierno8 a je pravdě-
podobné, že postupné sa jedinými výrobeami
medailí stali řezači razidiel a ich pomocníci. 2.
Zásada, že razidlá majú byť uložené u komory,
podlá všetkého sa zachovávala cez celé 16. a 17.
stor. (okrem medailí, vyrábaných načierno). Vy-
svitá to zo skutočností, že nástupea kremnickej
komory, kremnický hlavný mincovny úřad ešte
v 18. stor. vlastnil okrem mincových razidiel
i razidlá medailí. Tieto roku 1774 odoslal do Viedne
na základe ešte roku 1771 vyslovenej žiadosti
Viedne.9 3. Zo sporu Thundl — Fússl vyplývá
celkom jednoznačné, že výroba medailí bola naj-
neskór v tomto čase už súkromnou záležitostou,
evidovanou a zdaněnou komorou.
Ako sa ukázalo, hráli řezači želiez a ich pomoc-
níci rozhodujúcu úlohu nielen pri zhotovovaní
razidiel, ale aj pri produkcii medailí, zasahovali
teda do umeleckej, technickej i hospodárskej
stránky výroby medailí. Úlohy rezačov želiez
a ich pomocníkov pri výrobě mincí vysvitajú
z inštrukcic, vydanej pri nástupe Lukasa Richtera
na funkciu hlavného rezača želiez.10 Významu
týchto funkcií zodpovedalo postavenie, akému sa
ich nositelia těšili v živote města ako kremnickí
občania. Řezači želiez patřili k najbohatším
obyvatelem města a do roku 1596 boli často
členmi mestskej rady a richtármi. Příčinu, pre
ktorú od uvedeného roku prostáli řezači želiez
zastávat úřady v mestskej správě, vysvětluje
odpis textu výnosom dolnorakúskej komory v ku-
riálnom protokole 1426—1700, ktorým sa ,,offi-
cirom“ kremnickej mincovnej komory zakazovalo
v budúcnosti vykonávat funkcie v mestskej rade,
lebo to vraj je „proti starým zvykom a poriad-
kom“ (CP 1426—1700, str. 285). Hned’ za týmto
výnosom je odpis prípisu dolnorakúskeho komor-
ského radou Christopha pána z Rappachu, v kto-
rom sa bližšie zdůvodňuje příčina tohto zákazu:
„officiri“ (vyšší zaměstnanci mincovně) plniac

76
loading ...