Druhů skupinu biblických medailí tvoria me-
daily, vystupujúce vo funkcii amuletov, ktoré
mal i člověka ochraňovat před zlom, a medaily -
talizmany, ktoré podlá vtedajších povier prinášali
člověku šťastie. Obe funkcie sa přitom často pře-
hnali.
V Kremnici poznáme jeden druh medailí, ktoré
slúžili ako amulety — tzv. morové medaily.20
Morové medaily majú na jednej straně kovového
hada na kříži tvaru T, okolo ktorého sú prosiace
postavy. Na druhej straně je Ukrižovanie, obklo-
pené klačiacimi postavami. V Kremnici bol roz-
šířený ešte jeden druh morových medailí: na líci
týchto je zobrazený Adamov pád a kovový had,
na rube Zvestovanie a Ukrižovanie. Morové
medaily boli váčšinou zhotovené zo striebra
a opatřené uškami. Biblické scény boli aktuali-
zované súčasnými typmi a dobovým odevom.
Podobnu funkciu ako morové medaily mali aj
tzv. jurajovské medaily, ktoré vznikli koncom
17. stor. v Kremnici. Tento druh medailí bol velmi
rozšířený a oblubený u vojakov, ktorí ho nosili
ako amulet i talizman. Nie div, že v búrlivom 17.
i 18. stor. mali právě takéto medaily dobrý odbyt.
K jurajovským medailám počítáme všetky me-
daily, ktoré na lícnej straně zobrazujú rytiera
na koni, zabijajúceho kopijou draka a s opisom
,,Sanctus Georgius equitum patronus“. Na rube
bývala loď, zmietaná vlnami na rozbúrenom moři
so spiacim Kristom a apoštolmi a s opisom ,,In
tempestate securitas“. Medaily boli zo zlata
i striebra v róznych velkostiach, totožných s vel’-
kostami oběžných mincí (od 40 do 16 mm).21
Medaily razené pri róznych príležitostiach (napr.
medaily na priatelstvo, na oslobodenie alebo
dobytie města, heslové a erbové medaily, školské
prémie, banícke medaily atd’.), alebo medaily
s funkciou, ktorú nemožno presne zistit, zaraduje-
me do skupiny „miscellanea“. Medaily razené
z příležitosti dobytia, alebo oslobodenia města sú
v kremnickom materiáli zriedkavé. O niečo je
bohatšie zastúpenie heslových a erbových me-
dailí. Ako heslová sa označuje medaila, kde na
lícnej straně je erb a opis (v ktorom je uvedené
měno a funkcia osoby, pre ktorú bola medaila
razená), na rube je heslo zobrazenéj osoby s vy-
světluj úcim alegorickým výjavom. Erbové me-
daily majú rovnakú lionu stranu, odlišuje ich však

rub, kde namiesto hesla je výpočet funkcii zobra-
zenej osoby. Tento druh medailí sa vyvinul z po-
čítacích známok, ktoré mali podobný vzhlad,
boli však menšie. O presnej funkcii heslových
a erbových medailí nevieme, pravděpodobně
slúžili podobnému účelu ako medaily osobné;
mohli sa však používat aj ako vizitky. Najstaršia
heslová medaila sa objavuje v Kremnici v 2. po-
lovici 16. stor., kým erbové medaily až na začiatku
17. stor.
Malým počtom sú v kremnickom materiáli
zastúpené školské prémie (medaily). Týmito me-
dailami sa odmieňali v protestantských školách
na konci školského roku vynikájúci žiaci. Tento
zvyk bol rozšířený v 16. stor.
Medaily na priatelstvo střetáme v Kremnici
v 2. polovici 17. stor. Ústředna myšlienka týchto
medailí bývá vyjádřená spojenými rukami, ktoré
oddávna boli symbolem priatelstva a mieru.22
Na začiatku 18. stor. sa medaily na priatelstvo
přestali používat, ustúpili móde pamatníkov.
Na rube medailí na priatelstvo je zobrazený
rozkošatoný strom a dva štíty s nápismi I0NAI
THAN a DA/VID. Symbolický zmysel medaily
vyjadřuje opis: UERGIS.DEINES.FREUNDES
NICHT (Syr. XXXVII., 6.).23
Dnes sa v numizmatickej literatúre spravidla
všetky medaily menšie ako 30 mm označujú ako
žetony. Povodně sa však tento názov vztahoval
na počítacie známky, ktoré ulahčovali počítacie
manipulácie.24 Používali ich predovšetkým úrad-
níci banských komor (napr. viedenský dvoř zvykol
na Nový rok dávat vyšším úradníkom 1 marku
striebra na počítacie známky). Zachované krem-
nické počítacie známky boli razené zo striebra
a zlata, měděných je poměrně málo. Obsahové sa
vztahujú najma na komorských úradníkov, boli
vyrábané asi z ich vlastného kovu na úradnú ob-
jednávku. Ražby sú dobréj kvality, na lícnej
straně majú starostlivo vypracovaný znak, v opise
měno a funkciu osoby, ktoréj patřili; na rube
znak, alebo rózne heslá. Mali priemer okolo 25 mm,
nie však váčší než 30 mm.
Dotcraz nerozriešený je problém baníckych
známok, ktoré sa zachovali vo velkom počte;
vztahujú sa však zváčša na Banskú Stiavnicu.
Nevedno preto, či ide o kremnické alebo o bansko-
štiavnické ražby.

79