Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (4.1970)

iba malým percentom, predsa jeho portrétně
medaily patria medzi najkrajšie kremnické ražby
tohto druhu. Platí to predovšetkým o medaili na
Půdo vita Jagellonského a jeho manželku Mariu
(kat. č. 14), zhotovenéj pravděpodobně krátko
po bitke pri Moháči. Razila sa s dvojakým aver-
zom: averz s portrétem Rudo vita II. a jeho man-
želky Márie a averz s královnou-vdovou. Reverz
je v oboch prípadoch zhodný. Medaily sú tiež
rozdělené na dve časti, v hornej je portrét, v dolnej
kartušc s vysvětlujúcim textom. Kartuše sú de-
korované bohatou ornamentálnou výzdobou, i tu
Füssl vyplňa prázdné miesta rastlinnou ornamen-
tikou.
Pre Füsslovu tvorbu je charakteristický lineárny
spósob modelácie, vědomé obmedzenie posobenia
plastických dimenzií spojené s nápadným zdůraz-
něním prirodzenej remesolnej zručnosti.
Nástupcom Krištofa Füssla bol Lukáš Richter.
O jeho živote, podobné ako o Fiisslovi, vieme
málo. Prvý raz sa s jeho menom střetáme v liste,
ktorý písal roku 1557 v súvislosti so sporom medzi
Achatiom Thundlom a Füsslom; uvádza sa tu
ako pomocný řezač želiez, a to spolu s Hansom
Spaltenthailom. Z listu vysvitá, že v čase písania
listu pracoval už asi 7 — 8 rokov vo Füsslovej
dielni.35 Životopisné údaje o Richterovi zhrnul
Katz.36 Dóležité je jeho menovanie za „vrchného“
rezača želiez 23. mája 1562. Roku 1578 mu mala
komora zaplatit za železá, ktoré pre ňu řezal,37
28 zlatiek. Súčasne sa tu hovoří, že Richter pre
svoju krátkozrakost nemóže dalej vykonávat
svoju funkciu a na jeho miesto má byt povolaný
Abrahám Eysker. 3. júla 1579 bol Richter pen-
zionovaný.
Podstatnú část tvorby L. Richtera tvoria
portrétně medaily, ktoré svojou kvalitou tvoria
nielen vrchol kremnického medailérstva 16. a 17.
stor., ale radia sa medzi najkrajšie stredoeurópske
portrétně medaily vóbec.
Je zaujímavé, že Richter napriek tomu, že pra-
coval aspoň 7 rokov vo Füsslovej dielni, zachoval
si samostatnost a svoj talent rozvijal odlišným
smerom. Odlišnost Richterovej metody je predo-
všetkým v názore na stvárnenie figurálneho moti-
vu, ktorý sa odohráva v celej kruhovej ploché,
všetky figurálně výrazové prvky sii redukované
do nízkej reliéfnej vrstvy a zviazané pevným
spojením so základnou plochou. Figurálny dej
nie je rozdělený textom. Poznal možnosti využitia

reliéfnej skratky, zhuštěný dej vyjádřil pomocou
vzájomného spojenia rozdielnych polohových plá-
nov. Využíval hru světla, ktoré na jednej straně
pohlcuje obrysy, inokedy dovoluje vyniknúť.
Modeloval citlivo, vedel zachovat prehladnosť
malej plochy a zdórazniť hlavnú myšlienku.
Jediná signovaná medaila L. Richtera je z roku
1565. Na lícnej straně tejto medaily zobrazil
rajskú záhradu a tri události: stvorenie Evy,
Adama a Evu jediacich jablko a vyhnanie z raja.
Na rube tejto biblickej-vianočnej medaily vytvořil
Richter v bohatéj renesančněj architektúre výjav
klaňania sa troch králov (kat. č. 64).
Podstatnú část Richterovho diela tvoria por-
trétně medaily. V portrétnych medailách je citelná
jeho hlboká koncentrácia na podstatu svojich
modelov. Snažil sa vyvolat představu celého člo-
věka, neobmedzoval sa iba na hlavu, alebo malý
úsek ramien a experimentoval s modeláciou váčšej
časti poprsia (kat. č. 48, 54, 60). Richter zbavil
svoje postavy remeselnej štylizácie. Zvačša pra-
coval s profilom (kat. č. 48, 50, 54, 58 a 60),
bol schopný však vystupňovat plastickú konkrét-
nost osobného výrazu vymodelováním trojštvr-
tového profilu, ktorý pre svoju technickú nároč-
nost je v medailérskom umění ojedinělý. Rub
portrétnych medailí Richter často pokrýval znak-
mi. Vynikal v bohatom modelovaní Stylizovaných
akantových listov, ktoré obklopujú přilbice a kle-
noty. Medzi plasticky riešené akantové listy
vkladal tenučké rastlinné úponky. Bohato deko-
rované rubné strany medailí L. Richtera kontrastu-
jú so striedmostou lícnej strany.
Richter používal osobité tvary písmen.38 Na
rozdiel od Füssla je jeho písmo váčšie, často
používá skratky, ktoré označuje vodorovnou
čiarou hoře. Text je umiestnený v obvodovom
kruhovom páse, šlová odděluje páťlistovou ružicou.
Richter bol po sedemnásťročnej činnosti vo
funkcii rezača želiez dňa 3. júla penzionovaný.
Jeho nástupcom sa stal Abrahám Eisker spomí-
naný už v Richterovej inštrukcii roku 1562 ako
jeho pomocník. 25. apríla 1575 bol ustanovený
za pomocného rezača želiez, roku 1578 za dočas-
ného nástupců Lukáša Richtera a 1. februára 1580
za hlavného rezača želiez39. Podobné ako jeho
predchodcovia zastával Eisker vysoké funkcie
v správě města.40 Přesný dátum Eiskerovej smrti
nie je známy:41 zomrel medzi 12. januárom a 3.
májom 1601.42 O zakúpenie jeho domu sa hlásil

si