arcibiskupa, pretože tento zastával svoju funkciu
v rokoch 1637 —1642 (nastúpil teda na stolec
arcibiskupa v čase, keď Daniel Haller st. bol už
mrtvy). Daniel Haller ml. zomrel niekedy před
9. marcom 1647, lebo vtedy sa na zasadnutí
mestskej rady spomína ako nebohý (CP 1646 —
1648, str. 195).52
Daniel Haller st. nadviazal na dobré tradicie
kremnického portrétneho medailérstva 16. stor.
(kat., č. 122); kvalita jeho medailí vynikne, ak ich
porovnáme s prácami Michaela Socka. Daniel
Haller ml. napodobňuje mnohé prvky otcových
medailí, avšak nedosiahol jeho úroveň.
Rad kremnických neskororenesančných medai-
lérov uzatvára Wilhelm Höri. Huszár53 o ňom
předpokládá, že bol cudzieho póvodu, čo sa však
nezdá pravděpodobné, pretože v Kremnici žili
aj jeho bratia Eliáš a Balzer. Huszár54 má o ňom
najstarší záznam z roku 1631, no v kremnických
kuriálnych protokoloch sa jeho měno spomína
už od roku 1613.
Wilhelm Höri oživil tvorbu biblických medailí
(krstné medaily). Štýlove sa tieto medaily opie-
rajú o staré vzory. Najzaujímavejšou prácou W.
Hörla je banícka medaila z roku 1629 (kat., č.
137). Medaila je zaujímavá svojím námetom, na
líci i rube tu zobrazil banícku prácu.
Jedným z najaktivnějších kremnických me-
dailérov bol posledný medailér 1. polovice 17. stor.,
Hans Guet. Pochádzal zo starej kremnickej rodiny.
Za pomocného rezača želiez bol vyměňovaný
roku 1618.55 Kedy bol vyměňovaný za hlavného
rezača, doteraz nebolo zistené, no už roku 1630
vystupuje v tejto funkcii před městskou radou.56
VáČšina Duetových, medailí sa vztahuje na
Ferdinanda II., jeho manželku Eleonoru a Ferdi-
nanda III. Na týchto medailách je nápadný rozdiel
medzi kvalitou lícnej a rubnej strany. Na lícnych
stranách, na ktorých je obraz panovníka, Guet si
nedal záležať, napodobnil schématické portréty
zo súcasných mincí. Ovela váčšiu pozornost věno-
val Guet rubom s voj ich portrétnych medailí,
zobrazujúcich manželku Ferdinanda II. Eleonoru
(kat., č. 140, 143, 144), kde dosvědčil svoje schop-
nosti charakterizovat i v tak tvrdom materiáli,
ako je kov, jemné fianderské čipky, bohaté okružia
a látky.
V Duetových panovnických medailách sa odráža
už ranobarokový výraz, kým erbové medaily (kat.,
č. 60) nadvazujú na ražby zo 16. stor.

Poslední tvorcovia kremnických medailí v 17.
stor., presnejšie v jeho druhéj polovici vyšli
z kremnickej rodiny Roth.57 Toto měno sa prvý
raz objavuje v spojitosti s kremnickou komorou
v 17. stor. Herman Roth bol v tom čase komorským
účtovníkom a v rokoch 1649—1654 podkomor-
ským grófom. Prvým kremnickým rezačom želiez
z Rothovskej rodiny bol jeho syn Christian Her-
mann, ktorý bol 2. októbra 1645 ustanovený za
pomocného rezača želiez.58 Čoskoro na to, 18. ja-
nuára 1645 bol v tejto funkcii ako definitívny
řezač želiez potvrdený. Zomrel roku 1690.59 Svoje
medaily signoval C. H. R. Christian Roth z Rothen-
felsu bol podobné ako Daniel Haher st. činný aj
ako medirytec.
Po smrti Christiana Rotha z Rothenfelsu
funkciu rezača želiez prebral jeho syn Hermann
Roth.60 Hermann Roth neostal dlho v Kremnici
a roku 1695 sa vrátil do Vratislavi.61 Doteraz je
známa iba jedna medaila signovaná jeho iniciálami,
presnejšie, ide iba o lícnu stranu jednej medaily
(kat. č. 189), ktorej rub zhotovil jeho brat Jere-
miáš Roth, ktorý bol tiež od roku 1690 kremnic-
kým rezačom želiez. Jeremiáš Roth pracoval naj-
prv so svojím bratom Hermanom, po jeho od-
chode sám až do roku 1718, kedy bol za rezača
želiez vyměňovaný jeho syn Jeremiáš Roth ml.
Jeremiáš Roth st. zomrel roku 1751 a jeho syn
krátko nato, roku 1754.62
Činnost příslušníkův rodiny Roth z Rothenfelsu
sa sústredila na výrobu jurajovských medailí,
možno takrečeno hovořit o monopole tejto rodiny,
pokial' išlo o výrobu jurajovských medailí.63
Vzorom a předlohou pre najstaršiu rothovskú
jurajovskú medailu bola medaila Vincenta Mu-
schingera, ktorej autorom bol Daniel Haller st.
Obaja, Christian R-oth a Daniel Haller st. stvárnili
namet ako pokojnú a staticky výrovnami scénu.
V ďalšom vývoji jurajovskej medaily sa pozor-
nost medailérov (príslušníkov Rothovskej rodiny)
sústredila predovšetkým na výrazovú stránku
jurajovského námětu, t. j. na lícnu stranu jura-
jovských medailí.
Nové chápanie jurajovského námětu představuje
lícna strana medaily (kat., č. 189), ktorej autorom
bol syn Christiana Hermanna Rotha, Hermann.
Je tu nápadná dramatizácia, ktorá vrcholí v tvorbě
Jeremiáša Rotha z Rothenfelsu (kat., č. 190).
Dej je naplněný barokovým pátosom v iluzívnom
priestore. Rytmus určuje dramatický boj a kon-

84