Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (4.1970)

6. Milan Paštéka:
Zeny, 1965, olej

torné, maliar sa nadobro vzdává geometrizujúcej
jadrnosti. Olejové pasty dosadajú na plátno
v rýchlych, róznorodých, uvolněných dotykoch,
zakliňujú sa jedna do druhéj alebo nechávajú
presvitať spodný nátěr a svojou podrážděnou
nespratnosťou zároveň rozpínajú, deformujú obrys,
niekedy až po samu hranicu čitatelnosti. Mohol
by to byť pokus, ale nie je. Paštéka v tom čase vidí
benátské bienále a Paříž a tiež vďaka tomu, čo tu
naňho najviac pôsobi, si uvědomí, že ak vsadil na
spontánnost, vsadil zároveň na seba.
Roku 1965 má už ,,dosť odvahy a skúseností
nechať znieť to, čo je vóbec schopné znieť“. Ako
sa zbavuje eidetickej inšpirácie v poňatí figúry,
tak v uskutečňovaní maliarskeho právě čistej
inšpirácii dává zaznieť naplno. Malba je preňho
čoraz váčšmi akciou, stupňuje ju do intenzity,
v akej nemá u nás konkurencie. Jeho obrazy udie-
rajú do očú náhle, celistvo a obnažené, bez rozvra-
venosti a bez odbočovania, za ich prvotnou útoč-
nou a stručnou jednotou akoby sa skrýval nevi-
ditelný pohyb, prelínalo sa vonkajšie s vnútor-
ným, viděné s cítěným, vědomé s podvědomým.

Maliar tu rozvij a svoj osobitý štýl, ten štýl, ktorý
nie je riadený vědomým estetickým zámerom.
ale je, povedané s Václavom Černým, spósobom
svojrázného umelcovho elánu v ústrety světu,
ktorý si výběr výrazových prostriedkov diktuje
spontánně a často podvědomě, spósobom určova-
ným osobnosťou, tým, čo je v nej najvlastnějšieho,
ktorý jo ozajstným javiskom umelcovho tempera-
mentu, je to člověk sám.16
Teraz už u Paštéku nevchádza malba do obrazu
ako kedysi, ale obraz vchádza do malby. Pri po-
hlade na jej nahú, surovú, priam bunečnú či
muskulárnu strukturu cítiť prudká osciláciu témy.
Obnaženosť malby akoby zviditelňovala najprv
fyzické tkanivo a vzápátí aj utajenejšie vnútorné
pulzovanie, vegetatívny životný prúd, sám pocit
jestvovania. Sémantický dosah tejto malby ozřej-
muji! napokon aj dve osnovné dištancie v jej
štruktúre — jednou, tou pastóznou, živou a dyna-
mickou, uzatvorenou vo vnútri tvaru jo na obraze
přítomný životný poriadok, zatial čo druhá,
homogénna, tenká, hladká vrstva mimo tvar je
nositelkou poriadku neživého.

170