DOI issue:
II.
DOI article:Mojžišová, Iva: Milan Paštéka
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51371#0177
7. Milan Paštéka:
Muž na hoře, 1965, olej
Malba tu napokon zviditelňuje originalitu, ni-
čím iným nezdelitslnú. Obohacuje diváka o zvlášt-
ně zážitky, o nové, prenikavé, vzrušujúce zmyslové
situácie, nielen diváka, ale v prvom rade maliara.
Ten ovládá už svoje řemeslo s tou bezpečnou isto-
tou, čo dovoluje maximum vnútornej radosti,
potešenia z volnosti a z hry. Sám o tom hovoří:
„Tažko určit, čo je dóležitejšie, či to, čo sa maluje,
alebo to, čo sa nemaluje. To znamená akýsi ma-
liarsky automatizmus, farebný vzduch, dýcha-
telno, tvoriace hmotu obrazu, alebo roztržité
uvedomovanie si formy ako jedného z nepříjem-
ných, no rozhodujúcich prvkov obrazu. Je to ten
činitel, ktorý kladie hranice živelnému plynutiu,
slastnému, rozkošníckemu a núti brat zodpověd-
nost za akýsi tvar. Prvá farebná skvrna přivolá
druhů a kolko třeba odvahy k tomu — urobit
tretiu. Kdesi na okraji tohto tanca vzniká mimo-
volne podoba povodně zamýšlaná, deformovaná,
absurdná. No nechává volné žit svietiace, zdravé
farebné skvrny.“17
Kresba. Rovnako ako malba, aj kresba má u Paš-
téku svoje významné a zaujímavé postavenie.
Ako vyjadřovací princip aj ako samostatná vý-
tvarná disciplína. Vo funkcii vyjadrovacieho
prostriedku je spravidla vymedzená na obrys,
na kontúru, a v takomto zmysle je jej zástoj
v celku maliarovho diela Čo do intenzity takmer
jednoznačný, podobný v obrazoch ako v akvare-
lových, temperových a iných kresbách, v grafike,
ilustráciách či realizáciách pre architektům. To
isté tu napokon platí aj o zástoj i principe v ma-
liarskych, najma koloristických.
Pokial ide o kresbu ako špecifickú disciplínu,
tá tu je vo vztahu k ostatným, zvláštnym spóso-
bom autonómna. Na jednej straně nemá, ako to
z vy čaj ne bývá, podobu bezprostředných denných
záznamov ani cielavedomých přípravných skic
či štúdií k obrazom. A na druhej straně jej zase
nechýba tá sloboda a 1’ahkosť, ktorá je a bola od
veko v jej prvou výsadou. Akoby vznikala kdesi
na poleeste medzi klíčením a dozrievaním před-
stavy, je duchovné aj výtvarné úplná, svojbytná
a jednako je zároveň východiskům k obrazovým
realizáciám a rozhoduj úcim spósobom předzname-
nává ich podobu. Ktorúkolvek z Paštékových
farebných kresieb si možno 1’ahko představit tak-
171
Muž na hoře, 1965, olej
Malba tu napokon zviditelňuje originalitu, ni-
čím iným nezdelitslnú. Obohacuje diváka o zvlášt-
ně zážitky, o nové, prenikavé, vzrušujúce zmyslové
situácie, nielen diváka, ale v prvom rade maliara.
Ten ovládá už svoje řemeslo s tou bezpečnou isto-
tou, čo dovoluje maximum vnútornej radosti,
potešenia z volnosti a z hry. Sám o tom hovoří:
„Tažko určit, čo je dóležitejšie, či to, čo sa maluje,
alebo to, čo sa nemaluje. To znamená akýsi ma-
liarsky automatizmus, farebný vzduch, dýcha-
telno, tvoriace hmotu obrazu, alebo roztržité
uvedomovanie si formy ako jedného z nepříjem-
ných, no rozhodujúcich prvkov obrazu. Je to ten
činitel, ktorý kladie hranice živelnému plynutiu,
slastnému, rozkošníckemu a núti brat zodpověd-
nost za akýsi tvar. Prvá farebná skvrna přivolá
druhů a kolko třeba odvahy k tomu — urobit
tretiu. Kdesi na okraji tohto tanca vzniká mimo-
volne podoba povodně zamýšlaná, deformovaná,
absurdná. No nechává volné žit svietiace, zdravé
farebné skvrny.“17
Kresba. Rovnako ako malba, aj kresba má u Paš-
téku svoje významné a zaujímavé postavenie.
Ako vyjadřovací princip aj ako samostatná vý-
tvarná disciplína. Vo funkcii vyjadrovacieho
prostriedku je spravidla vymedzená na obrys,
na kontúru, a v takomto zmysle je jej zástoj
v celku maliarovho diela Čo do intenzity takmer
jednoznačný, podobný v obrazoch ako v akvare-
lových, temperových a iných kresbách, v grafike,
ilustráciách či realizáciách pre architektům. To
isté tu napokon platí aj o zástoj i principe v ma-
liarskych, najma koloristických.
Pokial ide o kresbu ako špecifickú disciplínu,
tá tu je vo vztahu k ostatným, zvláštnym spóso-
bom autonómna. Na jednej straně nemá, ako to
z vy čaj ne bývá, podobu bezprostředných denných
záznamov ani cielavedomých přípravných skic
či štúdií k obrazom. A na druhej straně jej zase
nechýba tá sloboda a 1’ahkosť, ktorá je a bola od
veko v jej prvou výsadou. Akoby vznikala kdesi
na poleeste medzi klíčením a dozrievaním před-
stavy, je duchovné aj výtvarné úplná, svojbytná
a jednako je zároveň východiskům k obrazovým
realizáciám a rozhoduj úcim spósobom předzname-
nává ich podobu. Ktorúkolvek z Paštékových
farebných kresieb si možno 1’ahko představit tak-
171