DOI Heft:
II.
DOI Artikel:Struhár, Alojz: Princípy geometrickej harmónie a ich použitie v renesančnej architektúre na Slovensku
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51371#0187
Renesancia u nás používala na zobrazovanie
pôdorysov a pohïadov popři pravouhlom premie-
taní (obr. 1) aj premietanie kosoúhlé na zvislú
alebo vodorovnú rovinu.9 Je to tzv. vtáčia per-
spektiva, samozřejmé, „nepravá“, kedze podává
obraz objektu tak, ako keby sme ho pozorovali
z velkej vzdialenosti. Obrazy priamok rovnoběž-
ných sú v tomto premietaní opat rovnoběžky
a nezbiehajú sa do úbežníka. No napriek tomu sa
toto premietanie — tzv. „vojenská“ alebo „kava-
lierska perspektiva“ — používá s výhodou na
zobrazovanie renesančných fortifikačných stavieb
a opevněných miest (obr. 2a).10 Súčasne sa stavajú
a projektujú aj tzv. „ideálne mestá“ (obr. 2b).
Vojenská perspektiva má tú výhodu, že zobra-
zuje pódorys objektu pravoúhle a výšky objektu
v skutočnej velkosti (resp. v určitom pomere
k nej). Pre tieto vlastnosti sa dajú plány 1’ahko
„čítat“ — znázorňujú objekt trojrozměrně, pries-
torove, aj keď nie úplné dokonale.
Turecké nájazdy si vynútili v strednej Europe
vojnové opatrenia, a tak došlo k širokéj fortifikačně j
činnosti po porážke roku 1526 pri Moháči. Po páde
Budína roku 1541 ohrožovali Turci hranice Hab-
sburskej říše. Bolo nutné vybudovat celé obranné
pásmo. Projekčně práce viedli talianski fortifikační
inžinieri, ktorých činnost siahala i na naše územie.
Medzi viacerými stavitel’mi sa spomínajú mená
Alessandra da Vedana, Pietra Ferraboscu, Spe-
ciacasu a Ferrariho. Okrem nich sa opevňovacích
práč zúčastnili aj viedenskí architekti.
Na území Slovenska došlo k přestavbě hradov
(Bratislava, Trenčín, Zvolen, Červený Kameň
a pod.) a k opevneniu miest, ako aj k stavbě no-
vých pevností (Nové Zámky, Komárno, Trnava,
Košice a pod. — obr. 3 — 5). Pohlady na slovenské
mestá a pevnostně stavby z čias protitureckých
vojen sa zachovali v zemepisnom diele Juraj a
Brauna, vydaného v Amsterdame v rokoch
1572—1617. Z 23 pohladov miest z Uhorska je
sedem pohladov na slovenské mestá (zváčša z po-
slednej štvrtiny 16. stor. — obr. 6).
Pozrime sa na spósoby navrhovania fortifikácií,
ktoré najma v pódorysoch vychádzajú z geometric-
kých zákonitostí.
V knihe Tractatus de Usu proportiona-
tiori . . ., z roku 165611 na tabulke 15 (Tabula
linea fortificatoriae) vidiet spôsob půdorysného
riešenia fortifikácie (obr. 7). Vychádza zo štvorca
a z hviezdicového štvoruholníka, pátuholníka,
2. a) Návrh pevnosti s mrakodrapem. Z diela Perreta
z roku 1602. J. Perret, Architectura et Perspective/
etlicher Festungen, překlad franc, originálu, Frank-
furt 1602
b) Projekt „ideálneho“ města od V. Scamozziho
zo zač. 17. storočia
šestuholníka, sedemuholníka a osemuholníka. DÍž-
ky stráň týchto útvarov uvádza v rýnských sto-
pách (užívané dížkové miery). Na tab. 16 (obr. 8)
sa pokračuje v konštrukciách. Sú tu spósoby rie-
šenia bastiónov, pri ktorých základný pódorysný
útvar netvoria pravidelné mnohoúhelníky, ale
1’ubovol’ný, v praxi sa vyskytujúci pódorys, alebo
jeho část.
181
pôdorysov a pohïadov popři pravouhlom premie-
taní (obr. 1) aj premietanie kosoúhlé na zvislú
alebo vodorovnú rovinu.9 Je to tzv. vtáčia per-
spektiva, samozřejmé, „nepravá“, kedze podává
obraz objektu tak, ako keby sme ho pozorovali
z velkej vzdialenosti. Obrazy priamok rovnoběž-
ných sú v tomto premietaní opat rovnoběžky
a nezbiehajú sa do úbežníka. No napriek tomu sa
toto premietanie — tzv. „vojenská“ alebo „kava-
lierska perspektiva“ — používá s výhodou na
zobrazovanie renesančných fortifikačných stavieb
a opevněných miest (obr. 2a).10 Súčasne sa stavajú
a projektujú aj tzv. „ideálne mestá“ (obr. 2b).
Vojenská perspektiva má tú výhodu, že zobra-
zuje pódorys objektu pravoúhle a výšky objektu
v skutočnej velkosti (resp. v určitom pomere
k nej). Pre tieto vlastnosti sa dajú plány 1’ahko
„čítat“ — znázorňujú objekt trojrozměrně, pries-
torove, aj keď nie úplné dokonale.
Turecké nájazdy si vynútili v strednej Europe
vojnové opatrenia, a tak došlo k širokéj fortifikačně j
činnosti po porážke roku 1526 pri Moháči. Po páde
Budína roku 1541 ohrožovali Turci hranice Hab-
sburskej říše. Bolo nutné vybudovat celé obranné
pásmo. Projekčně práce viedli talianski fortifikační
inžinieri, ktorých činnost siahala i na naše územie.
Medzi viacerými stavitel’mi sa spomínajú mená
Alessandra da Vedana, Pietra Ferraboscu, Spe-
ciacasu a Ferrariho. Okrem nich sa opevňovacích
práč zúčastnili aj viedenskí architekti.
Na území Slovenska došlo k přestavbě hradov
(Bratislava, Trenčín, Zvolen, Červený Kameň
a pod.) a k opevneniu miest, ako aj k stavbě no-
vých pevností (Nové Zámky, Komárno, Trnava,
Košice a pod. — obr. 3 — 5). Pohlady na slovenské
mestá a pevnostně stavby z čias protitureckých
vojen sa zachovali v zemepisnom diele Juraj a
Brauna, vydaného v Amsterdame v rokoch
1572—1617. Z 23 pohladov miest z Uhorska je
sedem pohladov na slovenské mestá (zváčša z po-
slednej štvrtiny 16. stor. — obr. 6).
Pozrime sa na spósoby navrhovania fortifikácií,
ktoré najma v pódorysoch vychádzajú z geometric-
kých zákonitostí.
V knihe Tractatus de Usu proportiona-
tiori . . ., z roku 165611 na tabulke 15 (Tabula
linea fortificatoriae) vidiet spôsob půdorysného
riešenia fortifikácie (obr. 7). Vychádza zo štvorca
a z hviezdicového štvoruholníka, pátuholníka,
2. a) Návrh pevnosti s mrakodrapem. Z diela Perreta
z roku 1602. J. Perret, Architectura et Perspective/
etlicher Festungen, překlad franc, originálu, Frank-
furt 1602
b) Projekt „ideálneho“ města od V. Scamozziho
zo zač. 17. storočia
šestuholníka, sedemuholníka a osemuholníka. DÍž-
ky stráň týchto útvarov uvádza v rýnských sto-
pách (užívané dížkové miery). Na tab. 16 (obr. 8)
sa pokračuje v konštrukciách. Sú tu spósoby rie-
šenia bastiónov, pri ktorých základný pódorysný
útvar netvoria pravidelné mnohoúhelníky, ale
1’ubovol’ný, v praxi sa vyskytujúci pódorys, alebo
jeho část.
181