Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 193
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0199
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
o súvise projektu na stavbu hradu s osobnosťou
Dürerovou píše: ,,Či súvisí projekt priamo s osob-
nosťou Dürerovou, alebo či je iba ozvěnou jeho
teoretického diela, nedá sa bezpečne rozhodnúť.
Proti priamej účasti umělcověj hovoří najma
časový rozdiel. Dürer zomrel roku 1528, teda 9
rokov před dokončením stavby Červeného Ka-
meňa. Ak teda nebol Červený Kameň postavený
priamo podl’a Dürerovho projektu, vyrástol celkom
iste z jeho myšlienkového dedičstva a teoretic-
kého diela.“
Na nádvoří hradu upútajú pozornost dva rene-
sančné portály. Prvý z nich smeruje k schodišťu
(obr. 21). Z poměru vstupu k štítu — tvrdí Men-
clová — poznáváme renesanciu odvodenú, ktorá
přešla německým prostředím a ktorá nepozná
klasické vyvážeme pomerov a článkov. Ďalej
poznamenává: ,,Aj anjelici sediaci na římsových
úsekoch pri nápisovéj doske prezrádzajú istou
tiažou a výrazom hláv změny, ktoré podstúpilo
talianske ihravé putto v nemeckej renesancii.
To je, pravda, poňatie neskorej renesancie, tak
ako vyzeral tento sloh na konci 16. stor., teda
na samom rozhraní baroka. Ten ohlasujú už ná-
stavby volút, a opátovné zdóraznenie výškovej
osi.“
Portál je z roku 1590. Má otvor komponovaný
v pomere 1 : 1,041, čo je s malou nepresnosťou
1:1. Celé ostenie portálu sa dá vpísať do obdížnika
o pomeroch stráň 1 : 2, postaveného na výšku.
Druhý renesančný portál, ktorý viedol z nádvo-
ria do velkej siene, má nad římsou s vypuknutým
vlysom (pokrytým listovými úponkami) a podo-
pretou konzolami iba světlík (obr. 22). Kedze
neviedol priamo k nástupu na velké schodiště,
považoval sa za menej významný a je preto jedno-
duchšie riešený. Světlost portálu je komponovaná
v pomere 1:1. Otvor je tvaru štvorca.
Portály svojou kompozíciou dokazujú, že vznik-
li z rúk majstrov iného, nám trocha cudzieho
stavitelského okruhu v období renesancie. Napo-
kon ani ich proporcionalita nie je — pre renesanciu
tak typická — vyslovené iracionálna. Veď ich
světlost je štvorcového tvaru.
Renesančně umenie, ktoré sa u nás rodí v ob-
dobí neskorej gotiky, móžeme zhruba rozdělit
na dve váčšie vývojové fázy, z ktorých prvá —
najváčšieho rozkvetu — začína sa v 16. stor.
a trvá zhruba do konca prvej štvrtiny 17. stor.;
druhé obdobie trvá od druhéj štvrtiny 17. storočia


7-'7OO


24. Kremnica, neskorogotický meštiansky dom č. 36,
okolo roku 1520, část pôdorysu a rez

193
loading ...