Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (4.1970)

43. Velká Bytča, renesančný kaštiel’, 1571, poklad

Palatin Thurzo dal pri příležitosti sobáša svojej
dcéry postavit vedla kaštiela osobitný sobášny
palác. Vyniká na ňom hlavně vstupný portál.
Jeho proporcie sú vyjádřené vzťahom (l/5 — 1) : 1.
*
Architektúra — velkolepá súhra védy, techniky
a umenia — dosahuje svoj účinok kompozíciou.
Táto zásada platí vo všeobecnosti, no pre rene-
sanční obzvlášť.
Dóležitým prostriedkom architektonickej kom-
pozície je proporcionalita. Proporcionalita v ar-
chitektúre — to znamená vztahy detailov k celku
a naopak, ktoré majú svoj základ v systéme har-
monie architektonického diela.
V rozpravě bolo dokázané na typických príkla-
doch, že hlavnou otázkou renesančnej proporcio-
nality bol vzájomný vztah najmenej dvoch prvkov.
Tento vztah možno vyjádřit číselne, no zostrojoval
sa vždy geometrickými metodami — konstruoval

sa. Je však dóležité — a to podčiarkujem — že ne-
možno nijakú krásu foriem odvodit iba z geo-
metrických obrazov a schém, nech by boli tieto
čo naj dokonalejšie. A kým toto tvrdenie platí
všeobecne a vo všetkých štýlových obdobiach,
o to viac platí právě v renesancii.
Renesančně kompozičně problémy sa riešili
za pomoci proporcionality vyjadrenej vzťahmi,
odvoděnými z rozmerov člověka — 1’udskej po-
stavy (napr. aj zlatý rez).
Renesančná architektúra má meradlo absolútne,
je antropometrická, je budovaná pre člověka.
Nezmýlíme sa, ak budeme tvrdit, že vo vývoji
architektúry to bola právě renesančná architek-
túra, ktorá sa po středověku najviac popři svojej
účelnosti zamerala na krásu kompozície, na lad-
nost proporcií a na 1’udské meradlo. Preto sú nám
renesančně architektonické pamiatky i dnes tak
vzácné a dávajú nám v mnohom ponaučenie
z odkazu minulosti.

20«