Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 256
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0262
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
toloch prešovskej diecézy. Inštitúcia diecezálneho
maliara bola založená na nariadení mukačevského
biskupa Bačínskeho (1732—1809) a mala zame-
dziť tomu, aby obrazy v kostoloch malovali
1’udia, ktorí nemali na to spósobilosť. Prešovská
kapitola sa uzniesla na tom, že o Miklošíkovej
žiadosti móže byť rozhodnuté až potom, ked
Miklošík předloží na posúdenie svoje práce, t. j.
zrejme obrazy náboženského obsahu. Biskup
Tarkovič toto oznámil Fogorošimu, avšak ne-
zmienil sa o tom, že by Miklošík už mohol v diecézi
pracovat.9
Podmienku stanovenú kapitulou iste nebolo
ťažko splnit, ale Miklošík sa o to zrejme ani nepo-
kusil. Prečo to neurobil, je nejasné. Fogorošij po-
važoval ešte začiatkom roku 1824 otázku vyme-
novania Miklošíka za diecézneho maliara za vy-
riešenú a písal v tom zmysle (23. apríla 1824)
dolnorakúskej zemskej správě. V súvislosti s tým
sa dostal Miklošík do konfliktu s Fogorošim
a sťažoval sa před zemskou správou, že mu Fogo-
rošij přestal vyplácat plat. Fogorošij sa bránil
tým, že Miklošík skončil štúdiá, že dostal diplom
a dokonca aj miesto diecezálneho maliara v Pre-
šove (ako doklad přiložil odpis listu biskupa
Tarkoviča zo dňa 31. októbra 1823), že sa dobro-
volné vzdal svojho miesta v prospěch Azariho,

a zdůrazňoval, že miesto kantora pri sv. Barbore
má umožňovat mladým 1’ud’om štúdium na vie-
denských školách.10
Aj v Prešove počítali dlho s príchodom Miklo-
šíka. Ešte 15. mája 1824 odmietla kapitula
schválit zmluvu Kobylnickej cirkevnej obce s bar-
dejovskými maliarmi Jánom Sassovským a Hier.
Bekerom (obaja pracovali vtedy v Cigelke)
o malbě ikonostasu a odóvodňovala to tým, že
čoskoro príde z Viedne diecezálny maliar (proxime
Vienna dioec. pictor adventurus) a že potřebné
práce móže připadne vykonat maliar, vyměňo-
vaný per officium vicariale Mukacsiense. Vo Viedni
sa spor s Fogorošim pretiahol do začiatku mája
1824; 8. mája 1824 rozhodla zemská správa,
že Miklošík (v rozhodnutí Miklosowits) nebol vy-
měňovaný za kantora dočasné a že nezavdal pří-
činy, ktorá by odóvodňovala jeho odstránenie.11
Miklošík teda zrejme změnil svoj plán a nechcel
odísť z Viedne. Dóvod tejto nečakanej změny
třeba hladať snáď v tom, že sa právě vtedy uká-
zali určité výhl’ady na Stipendium, ktoré málo
Miklošíkovi umožnit študijnú cestu do Talianska.
Pre mladých maliarov a sochárov z Uhorska boli
totiž zriadené tri štipendijné miesta (neskoršie aj
Stipendium pre architekta), ktoré uděloval pa-
novník. V každom případe Miklošík bol zrejme


256
loading ...