v Taliansku (Beskicl, c. d., 59, píše, že sa tam zdr-
žoval skoro dva roky) a je pravděpodobné, že sa
tam dostal asi v polovici 1825 roku. V polovici
dvadsiatych rokov minulého storočia sa uplatnila
totiž prax, že sa po návrate stipendiáta z Talianska
vystavovali jeho práce malované v zahraničí,
a pokial ide o Miklošíka, vieme, že jeho obrazy
boli vystavené právě roku 1826 na riadnej výstave
Akadémie.12 V každom případe sa este začiatkom
roku 1825 zdržoval Miklošík vo Viedni. Začiatkom
apríla 1825 písal totiž Samuel Igaz Kazinczymu,
že sa s ním rozprával, a že Miklošík mu slubil
pomoct vo věci Jinovského (1800—1857).13
O ceste a práci Miklošíka v Taliansku nevieme
nič. Roku 1826 bol Miklošík zrejme znova vo Vied-
ni a ostal tam až do roku 1833. O tomto období
vieme len tolko, že sa zúčastnil výstavy roku
1826 a že roku 1831 namaloval dva (či tri) portréty
Jána Kovácsa. To bol začiatok posledného ob-
dobia jeho života. Začiatkom mája 1832 odišiel
totiž Miklošík — spolu s Fogorošim — do Pešti
a potom do Prešova, aby tam osobné odovzdal
portréty J. Kovácsa. 10. mája odovzdal Miklošík
spolu s Fogorošim portrét pešťskému Národnému
múzou a 17. mája přišli obaja do Prešova.14 Počas
tohto pobytu v Prešove bolo zásadné rozhodnuté,

že sa Miklošík presťahuje do Prešova a že tam
zaujme miesto diecézneho maliara, o ktoré sa
uchádzal už roku 1823.15 Pravda, do Prešova sa
Miklošík dostal až koncom mája 1833. Ale už
22. februára 1833 (Protocolla, č. 188 a 315) máme
správu o tom, že sulinský farár poslal Miklošíkovi
do Viedne 200 zlatých ako preddavok za nama-
1’ovanie ikonostasu. 9. marca žiadal santovský
farár, aby Miklošík predovšctkým namaloval
ikonostas santovského kostola a 13. marca nariadil
konsistor děkanovi M. Dudinskému,16 aby malbu
ikonostasu v Závadke (štyri hlavné obrazy ma]
namalovat Caucig) zastavil, lebo že Miklošík —
„prope diem ad dioecesim venturus, picturam
praedictae iconotasis suo tempore perfecturus
sit“. Po příchode do Prešova dostal Miklošík
menovací dekrét (dat. 29. mája, Protoč, č. 538)
a súčasne to bolo oznámené v diecéze („ut parochi
semet — ad ipsum convertant“).17 24. septembra
1833 máme už správu, že Miklošík pracuje v San-
to ve18 a že na něho čaká už dalšia práca v Steb-
níku. V stálej práci přežil Miklošík v Prešove
posledné roky svojho života a zomrel tam 1. de-
cembra 1841.19
O prácach Miklošíka vieme tiež poměrně málo.
M. Beskid20 píše, že prvým dielom, s ktorým Miklo-

257