Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1983)

32


35. Kežmarok, Dukelská ul. č. 12, neskororenesančný
portál obytného domu

články podporujúce (echinus, kyma, vlastný štíp
s pátkou, driekom a Hlavicou), články vzperné
(trochilos), články spojovacie, alebo deliace (pá-
siky — astragal vo forme pletenca, perlovca,
vajcovca, meandra, torus, lizény), články nesené
(časť kladia — architráv, vlys), články ukonču-
júce (římsa : článok podporujúci + doska +
+ sima). V tvarosloví sa tektonika vyjadřuje
formami pevnými a odolnými (kvádre, došky
— abakus) alebo deformáciou pod váhou bře-
mena (mákké křivky — echinus, kyma, sima)
alebo články naznačuji! rast a priebeh static-
kých sil (rozširovanie drieku stípov k pätke,
odfahčovanie pilastrov smerom nahor na po-
schodových priečeliach a pod.).
Okrem tektonickej funkcie architektonické
články plnia aj výtvarná úlohu. Súčasťou tva-
roslovia každého slohu je vždy určitý typický
ornament, ktorý móže byť dvojrozměrný — ploš-
ný (malovaný), či trojrozměrný — reliéf (štuková
výzdoba, kamenné a tehlové detaily), podlá
tvaru geometrický, rastlinný alebo figurálny.
V barokovej architektúre všeobecne architek-
tonické články nie sú tak přísné viazané ako
v renesancii, strácajú klasická tektonická úlohu.
Zmnoženie nesúcich článkov, prehnanie ich vel-
kosti porušilo rovnováhu voči článkom neseným.
Na úkor tektonickej funkcie vzrástla a převá-
žila dekoratívna stránka barokového architek-

tonického tvaroslovia. Snaha upozorniť na dó-
ležité stránky kompozície sa prejavila bohatou
dekoráciou článkov a konštrukcií (vstupné por-
tály, štíty, okná významných miestností atď.).
Casto sa hovoří o „bardkovom pleonazme“ —
výrazovom prostriedku, vzniikajúcom působivým
hromaděním článkov přibližné rovnakého vý-
znamu.
Pře náš raný barok je charakteristické najmä
článkovanie portálov a okien, na ktorom sa
najviac prejavila fantázia a uvolnenie predtým
prísnej viazanosti.
Neskororenesančné portály na Slovensku boli
váčšinou pilastrové alebo stípikové, s rovným
nadpražím alebo oblúkovým, vo forme archi-
volty. Pilastre a stípiky bývali hladké, kanelo-
vané alebo členené pásovou naznačenou bosá-
žou a prstencami. Klenáky prenikli až do kladia.
Najjednoduchšie boli len lemované v omietke
pásikovým rámováním, samb,ránou. Nadpražie
bývalo zakončené štítom vo forme tympanonu,
buď hladkého alebo zdobeného štukovou výzdo-
bou (erby, chronostichony, figurálně motivy).
Medzi takéto patrla napr. portál kaštiela v Ja-
senici, bočné portály kostola jezuitov v Brati-
slavě, portál kláštora františkánov v Trnavě,
kostola františkánov v Prešove, portál obytného
domu v Kežmarku na Duklianskej ul. č. 12,
jezuitského seminára (Collegium Emericanum)
v Bratislavě, Kapitulská č. 20, portál františkán-
ského kostola v Pruskom a hlavný vstupný por-
tál na hrade Červený Kameň.
Renesančno-barokové portály niekedy rastlin-
nou ornamentikou a proporčnými vzťahmi šířky
k výške pripomínajú rozložité renes-ančné por-
tály. Ušnicové šambrány, rožne volutové mo-
tivy, rozlomené frontóny s křidlami rovnými
alebo segmentovými, kartuše s ušnicovou orna-
mentikou sú však už znakmi raného baroka.
Takýmito přechodnými typmi sú například
hlavný vstupný portál jezuitského kostola v Bra-
tislavě (po úpravě v druhej polovici 17. storočia),
portál kostola jezuitov v Košiciach, kostola pau-
línov v Trnavě, piaristov v Jure při Bratislavě,
bočný portál „dolného“ kostola v Pezinku, por-
tál kaštiela v Hanušovciach nad Toplou, kostola
v Smoleniciach, jezuitského kolégia v Bratislavě
na Kapitulskej ul. č. 26.