Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 61
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0157
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
61
Príspevok k životu a dielu
Jána Weinharta
VIERA LUXOVÁ

Měno kameňosochára Jána Weinharta (Wein-
hardta), pósobiaceho na našom území v priebehu
17. storočia, ostalo podnes známe vďaka signa-
táře pod postavou sirény na fasádě meštianske-
ho domu v Banskej Bystrici (tzv. Ebnerov dom,
nám. SNP č. 22). Nápis ,Johannes Weinhart
Olasiens: scvlpsit a d 1636“, ktorým sa Weinhart
přiznal k autorstvu sochárskej výzdoby prie-
čelia objektu, poskytol navýše prvé — i keď
strohé — biografické údaje a stal sa tak výcho-
diskům pre rad životopisných hypotéz. Stúdia
K. Divalda z roku 1909,1 v ktorej sa Weinharto-
vi cestou formálnej analýzy pripísali ďalšie dve
banskobystrické kompozície (náhrobník E. Höf-
lingera vo farskom kostole a krstitelnica v kos-
tete sv. Kríža) představovala přitom do konca
šesťdesiatych rokov materiálová základnu pre
všetky nasledujúce štýlovo-kritické úvahy. Až
roku 1969 totiž P. Horváth zveřejnil archívny
doklad,- ktorým ako posledný přispěl k oboha-
teniu autorovho ouvre o dovtedy autorsky ne-
identifikovanú náhrobnú došku S. Thurzu (far-
ský kostel v Levoči).
Signatúra na banskobystrickom dome ako do-
nedávna jediný známy a vieryhodný prameň
pre uzávěry o Weinhartovom živote však pri-
viedla bádatelov neraz k mylným domnienkám.
Popři poukazoch na autorov taliansky póvod
ho zvyčajne prezentovali ako domáceho kame-
nára, ktorý počas vandrovky navštívil Němec-
ko.3 Archívny výskům realizovaný v posled-
ných rokoch priniesol však niektoré nové údaje,
ktoré nám umožňujú do istej miery korigo-

vat spomenuté uzávěry a detailnejšie vykreslit
sochárov životopis.
J. Weinhart pochádzal z Mnichova, kde sa na-
rodil okolo roku 1589/' S najváčšou pravdepo-
dobnosťou bol synom tamojšieho sochána Andre-
ja Weinharta, ktorý v čase jeho narodenia býval
v Althamovej ulici (v dome grófa Ottheinricha
von Schwarzenberga5). Keďže jeho otec už roku
1598 zomrel, vyučil sa Ján zrejme v dielni svoj-
ho otčima Wilhelma Königa.6 O období Wein-
hartovej vandrovky ani o prvých rokoch jeho
samostatnej činnosti nevieme nateraz nič kon-
krétnejšie. Vzhladom na charakter práce Köni-
govej dielne třeba iba předpokládat, že popři
znalosti kamenárskeho řemesla oboznámil sa
Ján v Mnichove i s rezbárskou technikou.
Takisto nedokážeme spolahlivo určit kedy a
na čí podnět prišiel J. Weinhart na Spiš. Začiat-
kom 17. storočia střetáme například medzi po-
prednými mešťanmi Levoče viacero rodákov
z južného Nemecka (M. Hain z Norimberka, A.
Rhael z bavorského Schrobenhausenu), pro-
stredníctvom ktorých mohol Weinhart získat
prvú kameňosochársku úlohu na našom území.
Napriek tomu sa zdá vieryhodnejšie, že tu na-
trvalo zakotvil vďaka Thurzovskej rodině.
V prospěch tejto hypotézy hovoria jednak úzké
kontakty Thurzovcov s juhonemeckou oblasťou,
jednak koncentrácia autorovej činnosti právě do
miest, ktorých ekonomický i politický vývin
roky usměrňovali — do Levoče a Banskej
Bystrice. Keďže v polovici druhého desaťročia
Weinhart v Spišských Vlachoch už býval7 ne-
loading ...