Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1983

Page: 79
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1983/0175
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
mačnom umění. Grafický emblém a jeho knižné
ilustračně cykly slúžili v období baroka ako
ideový program v nástennej freske, v štukovej
výzdobě a dekoratívnom umění, ale aj v ko-
mornom maliarstve, a najma v reliéfe. Apliko-
vanie grafického emblému v inom výtvarnom
druhu bolo istou formou umeleckej citácie a
myšlienkovej interpretácie. Nesmierna koncen-
trácia výpovede v literárnom embléme, slovné
novotvary, noblesa a subtílnosť erudovanej řeči
předpokládali humanistická vzdělanost. Kým
skratkový epigram dovolil sprostredkovať malé
skvosty, v baroku sa rozvinul kryptogram, hy-
perbola a metafora do alegorických monumen-
talizujúcich foriem.11
Grafický emblém je žáner vyskytujúci sa
v bohatej rozmanitosti a prekvapujúcej frekven-
ci aj na Slovensku. Materiál, ako ho poskytol
náš výskům v starých zbierkach a fondoch his-
torických knižnic, možno analogicky začlenit
do stredoeurópskeho kontextu, a to už od pos-
Jednej štvrtiny 16. storočia, keď kníhtlačiarstvo
a knižná grafika zapustili kořene i na území
Slovenska.
Predobrazom grafických emblémov je jedna
z najzaujímavejších sérií ilustračnej grafiky
v Bardejove, ba i na celom území Slovenska tej
doby — dřevořezové ilustrácie v knihe význam-
ného bardejovského humanistu Jána Bocatia
Hexas ticha votiva. Dielo vydal roku 1612 v zná-
mej tlačiarni Jakuba Klůsa. Autor veršov J. Bo-
catius bol Lužický Srb, narodený roku 1569 pri
Budyšíne, zomrel roku 1621 v Prahe. Kulturou
a vzděláním bol protestant, zameraný na spo-
ločenskú, typicky humanistickú, takmer občian-
sku poéziu. Roku 1597 mu cisár Rudolf II. na
návrh priaznivcov Báthoryho, Forgácha, Dru-
getha a Teuffenbacha udělil titul „Poeta lau-
reatus caesareus“. Panegyrické básně jeho pr-
vej zbierky Castra temperantiae z roku 1597 ob-
sahujú výchovné tendencie. Jeho ďalšie dielo
Hungaridos libri poematum V. z roku 1599 před-
stavuje prvé zobrané básně na Slovensku. Vý-
znam Bocatiovho diela spočíval v cielavedomej
spoločenskej adresnosti. Paradoxně je, že ešte
roku 1598 ho cisár Rudolf II. povýšil do šlach-
tického stavu.12 Bocatius sa však zapájal do po-
litického života na protihabsburskej straně, po

boku Stefana Bocskaya a Gabriela Bethlena. Po
prvom povstání ho na pät rokov uvěznili, druhé
zaplatil životom.
Hexasticha votiva a Salomon Hungaricus, vě-
novaný Matějovi IL, patria medzi jeho neskor-
šie diela.13 Hexasticha — asi dvesto básničiek —
věnoval Bocatius různým osobám, mestám,
šarišskej stolici a štátu. Lapidárny ráz veršov
doplňa 46 drevorezov nerovnakého původu a kva-
lity. Niektoré sú použité zo staršej zásoby bar-
dejovskej tlačiarne. Váčšinu z nich tvoria ne-
velké medailóniky — emblémy, ktoré zobrazujú
společenské a šlachtické znaky, striedajúce sa
so symbolickými zvieratmi. Zvieratká svojimi
vlastnosťami pripomínajú charakter jednotli-
vých osob; inokedy je v názve zvieraťa zašifro-
vané měno oslovovanej osoby. Obrázky nemajú
signaturu ani inú poznávaciu značku, ale pre-
zrádzajú školeného grafika, schopného jemne
a výrazné zobrazit postavu v jej prostředí. Zá-
měr použit znak alebo zviera takej podoby, aby
sa ním metaforicky charakterizovala osoba ale-
bo jej měno, poukazuje ešte na renesančný spů-
sob myslenia. Tieto dřevořezové medailóniky sa
vyznačujú jadrnou formou a lapidárnym výra-
zom, ktorý sprostredkúva prostý symbolický ob-
sah a patria medzi prvé grafické prejavy v 17.
storočí na Slovensku.
Medzi významné ilustrácie emblematického
charakteru patria niektoré přílohy a titulně lis-
ty k dielam Jána Webera, ktoré vyšli v šesť-
desiatych rokoch 17. storočia v Levoči. J. Weber
.(1612 Prešov — 1684) bol významný prešovský
humanista a spisovatel. V rokoch 1661 až 1667
působil ako lékárník a lekár v Prešove. Z tohto
obdobia pochádzajú aj jeho literárně diela, kto-
ré vyšli z potrieb humanistického prúdenia a ku
ktorým sa sústredila aj ilustrátorská činnost do-
mácích i cudzích medirytcov. V dielach Janus
Bifrons z roku 1662 a Lectio Principům z roku
1665 vydanom v Levoči a venovanom kancelá-
rovi Uhorského královstva Juraj ovi Szelepcsé-
nyimu, sa nachádza sedem mědirytinových pří-
loh různej umeleckej úrovně. Predtitulný list
podlá neznámej, poměrně kvalitnej předlohy
uplatňuje vtedy zaužívané architektonické klišé
s nikami a postavami, ktoré sa striedajú s ovál-
nými medailónmi, alegorizujúcimi obsah knihy:
loading ...