Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1995)

tredníctvom kázní v kostole. Kazatel’ nestál
v nadradenom postavení nad veriacimi vysoko
na kazatelnici, ale pohyboval sa medzi nimi a ru-
kou ukazoval na svátcov a na deje, ktoré komen-
toval. Najma výjavy trestov za hriechy v pekle
na ikonách Posledného súdu holi frekventova-
nou didaktickou témou. V 8. a v 9. storočí zvá-
dzali sa v Církvi boje o uctievanie ikon - iko-
noklazmus. Tieto, viac-menej politické ako ná-
božensko-ideové roztržky mali za následok zni-
čenie mnohých vzácných pamiatok. Ikonodulom
- obrancom uctievania ikon sa na sneme v Ca-
rihrade roku 869 podařilo uctievanie obrazov
v Církvi východného obřadu definitivně legali-
zovat’. Ohnivým obrancom uctievania ikon bol
aj sv. Cyril - Konštantín. Jeho argumentácie
v dišputách s cařihradským expatriarchom Jo-
annesom VIL a s chazarskými židovskými teo-
lógmi vychádzajú z evanjelia sv. Jána. V diskus-
nej témě o uctievaní obrazov presne rozlišil „ob-
razy zalubivších sa Bohu“, ktoré majú napísané
aj měno zobrazovaného, od pohanských modiel.
Svojou presvedčivosfou vyrovnajú sa tieto argu-
menty vieroučným tézam o uctievaní ikon aj Sa-
mého Bazilia Velkého (Život Konštantínov, V
X.).
Na vývoj ikony mali v priebehu času vplyv
viaceré skutečnosti: historické události, vývoj
Církvi v jednotlivých regiónoch, přesun ikono-
pisu z kláštorov do laických dielní a nakoniec
medzi ludových maliarov a samoukov.
Po uznaní uctievania ikon zaujala ikona mies-
tonajčestnejšie v kostole (v cerkvi) na oltáři i na
ikonostase - drevenej stene medzi svátyňou a lo-
dou kostola východného obřadu, na ktorej sú
podlá stanoveného poriadku umiestnené ikony.
V spodnom rade štyri hlavné ikony, nad nimi pás
prázdnikov (sviatkov zo života Krista), vyššie
Deesis (apoštoli vzdávajúci hold Kristovi Vše-
vládcovi), pás prorokov a Kalvária. Hlavná ro-
dinná ikona mala miesto v takzvanom „svätom
kútiku“, v pravom rohu prednej izby. Ostatně
ikony boli rozvešané po stěnách izby. Před ro-
dinnou ikonou udržovala gazdiná věčné světlo.

Touto ikonou žehnal otec rodinu pri slávnostných
príležitostiach. Před touto ikonou sa poklonil
príchodzí predtým než sa zvítal s domácími. Ako
na Západe učila matka dieta skladať ruky k mod-
litbě, tak na Východe učila ho žehnat sa před iko-
nou a zbožné ju bozkávať. Ikonu nosil voják
v svojej polhej výstroji a pocestný v cestovnom
kufříku. Viera v moc ikony pósobila povzbudzu-
júcou silou na jej uctievatelov. Ruskú ikonuVla-
dimirská Matka Božia ukazovali ludu vládcovia,
keďbolo potřebné bránit krajinu proti nepriate-
Ibm. Lesk pozlátenej ikony Matky Božej nad
bránou Novgorodu považovali útočiaciTatári za
nadzemský úkaz a šípy vystřelované obrancami
města za svoje, ktoré zázračný obraz odrážal na
nich naspáť. Na ikonách sa riešili aktuálně prob-
lémy doby a regiónu. Na ikonách Posledný súd
zatracovali pravoslávni maliari uniatov i řím-
ských katolíkov a naopak. Tento problém vyrás-
tol následkem rozkolu v Církvi, pri ktorom sa
východná - ortodoxná Církev na čele s cařih-
radským patriarchom v roku 1054 odtrhla od
Říma. Návrh na zmierenie rozporov představuje
medziiným ikona v obci Jedlinka (okr. Barde-
jov) z polovice 18. storočia. Tu pod plášťom
Matky Božej (Pokrov) sa střetává římsky pápež
s patriarchom Církvi východného obřadu.
Vývoj ikony v haličsko-karpatskej oblasti,
kam možno zařadit aj ikony nachádzajúce sa dnes
na východnom Slovensku, prejavil sa ako v ob-
sahovej, tak aj vo formálnej zložke. Tieto ikony
hovoria o historii regiónu, kde (resp. pre ktorý)
boli vytvořené, o přeměnách obsahovej zložky,
o technike a technologii malby i o regionálnych
a dobových zvláštnostiach, ktoré dodávajú pa-
miatkam svojské čáro a krásu.4
Najstaršie a najvzácnejšie ikony přibližné zo
16. storočia, vyhotovené v Haliči, respektive
v západnej časti Kyjevskej Rusi ešte v kláštor-
ných dielňach, pridržujú sa byzantských před-
loh. Po stránke ikonografickej, výtvarnej i tech-
nologickej vychádzajú z maliarskeho kodexu
„Hermeneia“. Je to maliarska rukováť mnicha
Dionýziaz kláštora na hoře Athos v Grécku(kto-

169