Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 43.2010

DOI issue:
Nr. 2
DOI article:
Medvecký, Jozef: Gottlieb Anton Galliarti inventor: maliarska výzdoba katedrály v Nitre a jej autor
DOI Page / Citation link: 
https://doi.org/10.11588/diglit.31178#0186

DWork-Logo
Overview
loading ...
Facsimile
0.5
1 cm
facsimile
Scroll
OCR fulltext
ŠTÚDIE / ARTICLES

ARS 43, 2010, 2

Kb/^72 222^72^0^
Maliarska výzdoba katedrály v Nitre a jej autor*

Jozef MEDVECKÝ

Začiatkom 18. storočia začína expanzia rakúskeho
barokového umenia, ktoré postupné z konsolidova-
ného viedenského centra ovládne celu stredoeuróp-


7. NzAt? y 77. rtorcAj Rzývy.* KREKMUTZ, G..* Tb/zbr
Rřgzzz Eřz/ygzznbg jypřnAA Cb ztrczzrďtzz Dřtrtýzčzb zAr zrt
RztV7gtBgíAw'KHg... Aíztrzzčřiy 766'3, 4 477.

Materiálová štúdia je doplněnou a přepracovanou verziou
stručného příspěvku, uveřejněného v zborníku k jubileu
Kláry Garas. — MEDVECKÝ, J.: Gottlieb Antonio Galliarti
mventor. Die Gewölbefresken in der Kathedrale zu Nitra und
ihr Schöpfer. In: 50, 2009, s. 75-86.
' GARAS, K.: Barockkunst in Ungarn in ihren Beziehungen zu
Wien in der ersten Hälfte des 18. Jahrhunderts. In: 1EA% z/??2
Jff řz/npAVA BzzTwA MÁtřzz Kt WEd
KAw 7PF3. Bd. 7. Wien - Köln - Graz 1986,
s. 83-90; PETROVÁ-PLESKOTOVÁ, A.: Die austroitalie-

sku oblasť. Po porážke Rákoczlho povstania vznikajú
prvé reprezentativně diela na objednávku uhorských
katolických magnátov a prelátov, na ktorých sa
uplatnili mnohí popřední rakúski (viedenskí) tvor-
covia, najma preferovaní stavitelia, sochári a maliari
talianskeho póvodu. '
K prvým náročným podujatiam v tomto období
u nás patří přestavba a neskorobaroková interiérová
výzdoba Katedrály sv. Emeráma v Nitrer Starobylý
chrám na nitrianskom hrade prešiel v prebehu stáročí
mnohými změnami, z ktorých zásadná bola radikál-
na baroková přestavba za biskupa jána Telegdyho
(nitriansky biskup v rokoch 1619 — 1644), ktorou
vznikol dnešný dvojloďový komplex s vezou na
južnej straně, pódia konňgurácie nazývaný horným
a dolným kostolom [Obr. 1]. Exponovaná poloha na
vrchole hradného brala mala vo vojnových časoch
za dosledok poškodenia, ktoré vyžadovali stále opá-
tovné opravy katedrály prakticky až do 20. storočia,
z ktorých každá ju viac-menej poznačila. Jej interiér
dnes pósobí ako typický jednotný celok v zmysle
barokovej súhry všetkých umění pri realizácii jed-
notnej myšlienkovej, idcovej koncepcie uměleckými
nischen und österreichischen Barockmaler in der Slowakei im
18. Jahrhundert. In: Ibidem, s. 111-115; GARAS, K.: Itáliai
festók Kozép-Európában / Italian Painters in Central Euro-
pe. In: BďfčAC zwyAyA UtzzC A TďZáZčyyAoÁ
/ B^n^z/řAKA GryrtrczzA [Kat. výst.J Ed. M.
MOJZER. Budapest : Budapešti Tôrténeti Muzeum, 1993,
s. 45-53,107-115.
^ WAGNER, V: Nitriansky hrad a biskupský kostol v době
baroka. In: AArt?. Dg/zVy zz zzzzzřzzzé zzz2AzzzzKř7y yzzzzzCz/. Trnava
1933, s. 103-121.

178
 
Annotationen