Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 203
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0209
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Kaštiele boli jednoposchodové až dvojposcho-
dové, najčastejšie riešené štítovými atikami, rožne
a bohato zdobené sgrafitom. Renesanční stavitelia
ich věděli velmi citlivo umiestnit do okolitého
prírodného prostredia.
Pódorysy kaštielov boli dost róznorodé. Častý
bol typ podlhovastý, ktorého krásným príkladom
je kaštiel v Betlanovciach, ktorý má poměr
stráň pódorysu: 2870 : 1390 cm, čo je vztah:
2,06 : 1,00, teda s nepatrnou nepresnosťou 2:1.
Betlanovský kaštiel’ — v úplnom súlade s pódo-
rysom — má hlavně priečelie komponované tiež
v pomere 2 : l.30
Častý je aj pódorys štvorcový, aký má jeden
z našich najváčších renesančných kaštielov —
VEEKÁ BYTČA. DÍžky stráň pódorysu sú v po-
mere 3330 : 3360 cm, čo je 1 : 1,009, teda s ne-


36. Markušovce, kaštiel’, koniec 16. stor., pódorys

patrnou odchýlkou 1:1.
Vnútorná dispozícia kaštielov je podmienená
úžitkovostou priestorov. V jednotlivých miest-
nostiach kaštielov sú poměry stráň pódorysu
komponované v pomere 1 : |/2, sú tvaru aj štvor-
cového a připadne aj klenuté na stredný pilier
(napr. Markušovce) (obr. 36). Výška miestností
je proporčně viazaná k pódorysu a k celkovej
pódorysnej dispozícii kaštiela. Je tu teda úplný
súlad medzi proporcionálnymi vzťahmi celku
k cletailom, pódorysu k výške a podobné.

37. Fričovce, kaštiel’, 1623—1630, pohlad


(^■rí-2


38. Necpaly, renesančný kaštiel’, 1673, pohlad



203
loading ...