Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1991)

Rekonštrukcia hlavného juhozápadného portálu farského kostola Blahoslavené]
P. Márie v Budíne. Sesťdesiate alebo sedemdesiate roky 14. storocia


Cirkevný otec z tympanonu hlavného portálu farského kostola v Budíne. Repro T.
Leixnerová

ako aj na analógiu štýlového charakteru reliéfnej
výzdoby portálov oboch stavieb; zatiaï, čo sochársky
charakter budínskeho tympanonu specifikoval Gere-
vich, ktorý sa mohol oprieť o právě vydanú vynikajúcu
monografiu budínskeho kostola od Józsefa Csemegi-
ho,18 ako syntézu tradičného juhonemeckého, dekora-
tivně vyumelkovaného kaligrafického štýlu s novými
realistickými tendenciami, bratislavský portál mal
podlá něho ostat’ obmedzený len na inšpiráciu prvou,
v 2. polovici 14. storocia už trochu konzervatívnou
zložkou, skonkrétnenou do tzv. rottweilského štýlu. Takto
charakterizovaný umělecký přejav reliéfu bratislavské-
ho portálu, stelesňujúci v neskorom období, ktoré mu
bolo neprávom vymedzené, tak trochu překonané
rezíduá minulosti, sa tak, prirodzene, dostal do podřad-
ného postavenia voči portálu hlavného chrámu štátne-

ho centra, ktorý — zodpovedajúc svojmu rangu dvor-
ského stavebného podujatia a z něho vyplývajúcej
premisy o iniciátorskej úlohe — mal reagovat’ ako
prvý na progresivně realistické črty parlerovského
19
umema.
Gerevichovo vcelku etaticko-centralistické hfadisko,
i keď v svojom centralizme už podstatné zmiernené
a uvolněné sa viac-menej stalo aj odrazovým mostíkom
poslednej, mimoriadne obsažnej syntézy dvojdielnych
dějin středověkého uhorského umenia v rokoch
1300—1470,2” kde sa bratislavským portálom stručné
zaoberali až traja názorovo nie celkom zjednotení
spoluautoři: Tünde Wehli, Géza Entz a Ernó Marosi.
Prvá z nich spracúva tematicko-ikonografické motivy
v uhorskom umění spomenutého obdobia v kumulatív-
nom prehlade tak trochu izolovanom od širších kulto-

17