Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 19
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0025
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
textom. Počiatky bratislavského dómu a jeho najstar-
šieho portálu tak zotrvali v medziach tradičného
časového určenia, ako aj v zdanlivo petrifikovaných
súradniciach globálneho nazerania na vývin uhorského
umenia 2. polovice 14. storočia, ostali zapojené ako
dóležitá súčasť do pertraktovanej logiky vnútrouhor-
ského vývoja v období 2. polovice vlády Eudovíta
Velkého z Anjou. Tu sú kořene latentného rozporu
medzi prehlbovaným decentralizovaným stanoviskom
k umeniu „okrajových“ regiónov a staronovým datová-
ním niektorých architektonicko-umeleckých diel vráta-
ne bratislavského dómu a jeho menšieho severného
portálu, nepriamo stále podmieňovaných budínskymi
výdobytkami na čele s dielami dvorského objednávatel’-
ského okruhu, rozpor vyplývajúci zo zachovania ustále-
ného datovania bratislavskej pamiatky v rámci tradič-
nej periodizácie konzervativnějších starších maďar-
ských historikov umenia.
*
Každá zo zložiek portálu — štýlový charakter tvaro-
slovia architektonického rámca, profilácie bočných
ostení a archivolty, sochárskej výzdoby tympanonu, jej
ikonograficko-typologické okolnosti — ako aj širšie
súvislosti stavebnohistorického vývoja dómu svedčia
o potrebe podstatné ranejšieho datovania portálu
i počiatkov chrámu budovaného na halovom pláne.
Náročné dekoratívno-plastické a ikonografické riešenie
severného portálu bratislavského dómu ohlašuje při-
tom viac ako len skromné umělecké ambície a poměrně
komplikovanú tvář bratislavského meštianskeho publi-
ka a poskytuje vzácnu príležitosť přiblížit’ sa k světu jeho
predstáv. Nevelké, k monumentálnemu priestoru za-
mýšlaného kostola trochu poddimenzované rozměry
portálu by zasa mohli signalizovat’ hranice jeho obme-
dzených možností, keby sme nemuseli rátat’ so skutoč-
nosťou, že sa akiste už od počiatku počítalo pri stavbě
dómu s viacerými bočnými portálmi, ako aj so spomína-
nou možnostbu záměrného uskromnenia z duchovno-
ideových příčin.27
Coskoro, len niečo výše polstoročia po svojom vzniku,
stráca totiž menší severný portálik dočasná úlohu
hlavného a dovtedy jediného vchodu v narastajúcich
obvodových múroch postupné, už od začiatku 14.
storočia přestavovaného bratislavského chrámu v pros-
pěch nového, dodnes fungujúceho hlavného, polkruho-
vo ukončeného severného portálu. Vybudovali ho
začiatkom 15. storočia o dve polia západnejšie, hned’ pri

hlavnom múre městského opevnenia, ku ktorému
bratislavský dóm priliehal svojou západnou častou.
Stalo sa tak akiste aj z toho dóvodu, aby sa odlahčil
vedfajší menší, východnejšie situovaný portál, o ktorom
je tu reč, a rozšířila sa vchodová kapacita na frekvento-
vanejšej severnej straně dómu.28 Vzhl’adom na špecific-
kú urbanistickú konšteláciu starej Bratislavy i na
osobité umiestnenie jej farského a súčasne kapitulského
chrámu na juhozápadnom okraji historického jadra
města sa totiž davy patriciov, mešťanov a chudoby
spolu s členmi kapituly hrnuli ku kostolu predovšetkým
zo severnej strany cez Kapitulskú ulicu. Z oboch stráň
ju lemovali domy kanonikov, bratislavského prepošta
a ústila priamo před dóm — obklopený kedysi cintorí-
nům — spolu s prilahlým pásom městských hradieb,
prebiehajúcich v týchto miestach priamočiaro severo-
juzným smerom.
Vysoké a dost’ hlboké lievikovité ostenie menšieho
severného portálu bratislavského dómu, s bohatou
profiláciou, sa este vyznačuje určitou expresívnou
vertikalitou doznievajúceho poklasického štýlu, záro-
veň sa však na ňom dajú pozorovať náznaky kompromi-
su s umiernenejším, plastickejším a proporčně vyrovna-
nějším prístupom. Základom osnovy sú hruškové prúty
— z nich vnútorný dokonca trojitý, zložený z troch
zdrobnených subtilných, radiálně nasměrovaných
hruškových profilov — prebiehajúce bez prerušenia od
nízkého sokla do strmo lomenej archivolty.293 Vertikál-
nu dynamiku podstatnejšie nepribrzďujú ani baldachý-
nové výklenky, ktoré prerušujú středový válcový prút
s postrannými výžlabkami a zaberajú celú ich šířku. Ich
vysoké, strmo nakloněné polygonálne striešky, charak-
teristické pre 2. štvrtinu 14. storočia,30 pokrývá na
hranách množstvo drobných krabov. Naspodku sú
přelomené strmou klukatkou nahuštěných, bohato
profilovaných vimperkov so striedajúcimi sa váčšími
a menšími křížovými kyticami, ukončenými drobnými
ihlancami. Trojuholníkové výřezy vimperkov sú znútra
lemované ažúrovými kružbami. Táto subtilná štíhlost’
do výšky pretiahnutých baldachýnov a ich drobnopis-
ných súčastí, svedčiacich o mimoriadnej pozornosti ku
kamenárskemu detailu, je v rovnakom súlade s vertika-
lizujúcou štruktúrou portálového celku ako štýlový
charakter reliéf něho výjavu v tympanone. Mákko
zaoblené vpadliny bočných baldachýnových výklenkov
navýše zakrývali alebo mali zakrývať plastiky s rovna-
kým štýlovým charakterom, zahalené akiste do lineari-
zovaných drapérií. Neklamným príznakom poklasickej

19
loading ...