Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 27
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0033
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

Svorník zo sevemého chóru viedenského dómu. 1330—1340. Repro T. Leixnerová

s baldachýnovými sochami svátých na príporách a pi-
lieroch v severnom a strednom chóre (najmä s anjelom
Zvestovania a s P. Máriou Ochrankyňou), s ich
figurálnymi konzolovými podstavcami, ako aj s niekto-
rými dalšími figurálnymi konzolami, podopierajúcimi
na exteriéri chrliče korunnej římsy.34 Rovnako výrazné
spoločné znaky s bratislavským tympanónom nájdeme
na reliéfnych svorníkoch chórovej klenby, osadených
v záverečnej etape. Dva z nich sú zdobené motívmi
pelikána a leva s mláďatmi ako v Bratislavě, a navýše sú
spolu s ostatnými dost’ blízké bratislavskému reliéfu aj
svojím formálnym traktováním. Podobné svorníky
nachádzame v dalších súvekých sakrálnych stavbách
viedenského prostredia: v kaplnke sv. Juraja pri augus-
tiniánskom kostole, v kaplnke sv. Kataríny pri kostole
sv. Michala a v chóre kostola Maria am Gestade.33 Je
dosť pravděpodobné, že právě Viedeň sprostredkovala,
připadne aspoň nepriamo inšpirovala aj prijatie kated-
rálneho typu baldachýnového portálu so sochami
v Bratislavě. Takýto portál sa totiž po prvý raz
v rakúskych zemiach uplatnil už okolo roku 1340 na
západnej straně viedenského minoritského kostola,
přestavovaného podobné ako chór viedenského dómu
z iniciativy centrálnej kniežacej moci. Jeho stavitel’
frater Jacobus Parisiensis pochádzal priamo z hlavného
města Francúzska a okrem poverenia dvorskými sta-
vebnými úlohami vykonával aj funkciu spovedníka
kniežaťa Albrechta II.36


Rytier (sv. Florián) z kláštora Sankt Florian pri Linzi. 1330—1340. Repro T.
Leixnerová

Ak všetky horeuvedené súvislosti bratislavského
reliéfu majú len všeobecný ráz, ktorý neoprávňuje spojit’
ho bližšie autorsky ani dielensky so žiadnym zo
spomenutých artefaktov, na pevnejšej pôde sa zrazu
ocitáme, ak zameriame pozornost’ na sféru súvekej
dřevořezby. Bratislavský reliéf totiž naozaj pósobí
neklamným dojmom, akoby ho nevytesali z kameňa, ale
vyřezali z mákšieho a poddajnejšieho dřeva. O pravde-

27
loading ...