Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1991)

ským tokom, spájajúcim Freiburg a Rottweils Viedňou
a Bratislavou. Analogicky zasa v střede podunajskej
cesty medzi Bratislavou a Regensburgom bol situovaný
augustiniánsky kláštor v Sankt Floriane.
*
I keď bude zrejme v blízkej budúcnosti ešte potřebné
tieto naznačené, v mnohých aspektoch zatial’ otvorené
súvislosti ďalej preverovať a upřesňovat’, z hladiska
zamerania článku celkom postačujú na to, aby sme
popři kamennom portálovom rámci mohli jednoznačné
začlenit’ aj jeho reliéf do poklasickej, linearizujúcej
štýlovej vrstvy 2. štvrtiny 14. storočia. Rovnakému
obdobiu sa dá prisúdiť aj zrod halového konceptu
bratislavského trojlodia, respektive počiatky jeho reali-
zácie. Rozhodujúce preň boli opáť dolnorakúske a na-
dovšetko švábské podněty. V umeleckom prostředí
susednej Viedne snáď zohrala určitú inšpiratívnu úlohu
pre bratislavská halu okrem halového chóru viedenské-
ho dómu, budovaného od začiatku 14. storočia a dokon-
čeného roku 134065 — o ktorého sochárskej výzdobě a jej
pravdepodobnom vplyve už bola reč — predovšetkým
súveká mendikantská architektúra. Halová schéma
patřila k jej významným výdobytkom v mestskom
prostředí Viedne už od začiatku tridsiatych rokov, keď
sa tu stavajú z iniciativy dvora dva dóležité halové
chrámy. Okrem spomínaného kostola minoritov, zavá-
dzajúceho aj francúzsky typ trojitého baldachýnového
portálu do stredného (rakúsko-uhorského) Podunajská,
aplikovali halový koncept aj pri augustiniánskom
kostole — sídle farnosti viedenského kniežacieho dvora.
Zatial’ čo minoritský kostol je popři halovej schéme
a katedrálnom type portálu bratislavskej stavbě ako-
-tak příbuzný aj oblými válcovými článkami, tvoriacimi
súčasť vysokých podstavcov medziloďových zväzko-
vých pilierov, augustiniánské trojlodie je mu zasa
relativné blízké spojením svojho bazilikového půdory-
su, charakteristického širšou hlavnou loďou, s halovým,
výškovo zjednoteným priestorom.66
Tvaroslovný aparát bratislavského troj loďového in-
teriéru a jeho priestorotvorné pósobenie však oprávňu-
jú domnienku, že hlavným a najdóležitejším prameňom
jeho halovej přestavby bol pravděpodobně kostol sv.
Kríža v Schwäbisch Gmünde. Právě naň prezieravo
upozornil ako na stavebno-typový i tvaroslovný příklad
Václav Mencl.67
Je přitom pozoruhodné, že spomínaná maďarská
literatúra sice zváčša spoločne akceptovala táto Menc-


Hlavný západný portál minoritského kostola vo Viedni. Foto J. Žáry

lovu atribúciu, avšak len v oklieštenej miere. Nechala
totiž bez povšimnutia — v úsilí podmieniť bratislavskú
halovú stavbu budínskym halovým kostolom, alebo
aspoň apriórnou představou celouhorskej situácie
— Menclom predpokladanú chronologickú nadváznosť
bratislavského chrámu na švábsky prototyp a posunula
jeho počiatky spolu so severným portálom bližšie ku
konců 14. storočia.68
Ukazuje sa však, a svedčia o tom nielen formálno-štý-
lové indicie, ale aj historické, hospodárskoprávne
okolnosti města v 1. polovici 14. storočia a jeho
špecifická sociálna situácia, že sa dá skutočne rátat’
s bezprostřednou, respektive s časovo nevel’mi vzdiale-
nou nadväznost’ou bratislavského halového chrámu na
gmíindský. Rozhodujúca úloha v sprostredkovaní kul-
túrno-umeleckých kontaktov s prostředím švábských
centier připadla akiste intenzívnym obchodným kon-
taktem hrstky bratislavského kupeckého patriciátu

29