Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 111
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0119
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
už upúšťa, preto otázku třeba formulovat’ iným
spósobom. Třeba brať do úvahy například spatosť
autorov latinských poetik a estetik s kultúrnym
prostředím vtedajšieho Slovenska, ich praktické
pôsobenie a spoločenský vplyv.2 Ďalej je tu dóležité
aj kritérium adresnosti a fungovania ich diel : komu
boli tieto práce určené a ako plnili svoje poslanie.
Keď například Greguš napísal a vydal svoje „Com-
pendium aestheticae“ pre svojich poslucháčov, ako
příručku k svojim přednáškám z estetiky na prešov-
skom kolégiu, nemáme snáď dóvod nepokládat’ju
za súčasť „slovenskej estetiky“, hoci bola napísaná
po latinsky, teda pre poměrně úzký okruh čitate-
l’ov. Na druhej straně tento okruh čitatelov je dnes
ešte užší, to však nemóže byť dóvodom, pre ktorý
by sme sa malí vzdat" tohto estetického dedičstva. Je
však jedným zo skutečných dóvodov trvajúcich
dlhov, ktoré máme voči našej kultúre, vzdělanosti,
tradicii. Tieto latinské estetické štúdie a poetiky
neboli doteraz přeložené do slovenčiny a komplet-
ně vydané, ani dostatočne odborné preskúmané?
A to má zase svoje závažné konzekvencie: dodnes
nemáme komplexně spracované dějiny estetického
myslenia na Slovensku v 19. storočí. Pokial’ aj boli
pokusy spracovať ich časti, no vynechali tieto latin-
ské estetiky, podali obraz neúplný alebo aj skresle-
ný. Přitom takéto dějiny nám stále citelnejšie chý-
bajú, najmä pre študijné účely, hoci tento nedosta-
tek móžu čiastočne kompenzovat’ práce, ktoré skú-
majú túto oblast’ výberovo, resp. z iných hïadisk.4
Možno v tejto súvislosti povedať, že dějiny našej
staršej estetiky nám doteraz v podstatnej miere
suplujú iné disciplíny — sú totiž v našej odbornej
literatúre zastúpené zvačša prostredníctovm štúdií
literárnych historikov a filozofov. Z toho však vy-
plývajú dálšie problémy, spojené s ich skúmaním
- napr. problém periodizácie nášho estetického
myslenia, ktorý tieto disciplíny riešia len čiastočne.
Tak literárna história dělí 19. storočie rámcovo na
tri základné etapy, pričom toto delenie mechanicky
prenáša aj na estetiku; sú to:
1 • Od klasicizmu k romantizmu (v estetike sú jej
predstavitel’mi Šafárik, Kollár a Kuzmány),
2. Stúrovský romantizmus (v estetike je to Štúr
a Kalinčiak),
3- Nástup literárneho realizmu (v estetike sú to
Vajanský a Votruba).5

Domnievame sa, že táto literárnohistorická pe-
riodizácia pre estetiku nevyhovuje, například aj
preto, že jej vývin hlbšie nešpecifikuje a prispóso-
buje si ju aj výberom autorov. Niektorých, ako
napr. Kuzmányho poníma len globálně v rámci
daného časového obdobia, pódia určitých vónkaj-
ších kritérií, iných nemóže obsiahnuť vóbec. Tak
v nej chýba napr. Tablic (je zaradený do skoršieho
obdobia) a chýbajú v nej najmä latinské estetiky
a poetiky, vrátane najznámejších autorov
M. Holka ml. a Greguša. Podobné aj dějiny filozo-
fie poskytujú váčšinou len velmi rámcovú periodi-
záciu — ako „osvietenstvo“, „obrodenie“, „filozofia
Štúrovcov“ a podobné, v ktorej sa estetika so svo-
jou diferencovanejšou problematikou „stráca“.6
Iný problém vzniká v súvislosti s interpretáciou
a hodnotením tejto staršej estetiky. Akokolvek sú
významné a přínosné spomenuté práce literárnych
historikov a filozofov — Pišúta, Rosenbauma,
Múnza, Várossovej, či kolektivně práce z oblasti
dějin filozofického myslenia (aj preto, že iné vlastně
nemáme), hladiská a kritériá, ktoré uplatňujú pri
výklade tejto estetiky sú iné, než by uplatňoval
„profesionálny“ estetik. Tak například vzniklo nie
celkom pravdivé presvedčenie, že slovenská esteti-
ka 19. storočia je predovšetkým literárnou esteti-
kou. Usudzovalo sa tak zrejme na základe skutoč-
nosti, že prakticky všetci nimi sledovaní estetici
tohto obdobia (ako Kollár, Kuzmány, Štúr, Vajan-
ský), boli zároveň literárně činní, mali literárně
ambície. Přitom celkom l'ahko sa možno přesvěd-
čit’, že táto estetika přesahovala literárny rámec
— napr. svojimi filozofickými východiskami a mala
vo svojom repertoári celý komplex všeobecnějších
teoretických problémov, ktoré sa týkali napr. krá-
sy, vznešená, vkusu, podstaty umenia, otázok štýlu,
klasifikácie umění a podobné. Na druhej straně
tento názor reprezentuje stále prežívajúcu tradíciu
Štúrovcov, u ktorých literatúra bola představitel-
kou všetkých umění.
Pri hodnotení tejto estetiky sa v minulosti prak-
ticky zabúdalo aj na tú okolnost’, že 19. storočie
bolo obdobím, kedy naše estetické myslenie zaostá-
valo za súdobým európskym vývinom a koncom
storočia už aj za vývinom českej estetiky. Prečo to
však bolo tak? Bolo to dané okrem iného aj tým, že
nerovnoměrnost’ společenského a sociálneho vývi-
nu vytvárajúcich sa moderných národov mala svo-

lil
loading ...