gie, aplikovanej na estetiku a umenie. Jeho neskor-
šie dielo — filozofický román „Ladislav“ (ktorý má
podtitul: „De omnibus rebus et quibusdam —
o rôznych veciach a všeličom inom), má však cha-
rakter popularizujúcej prózy — odborné úvahy sú
v ňom popretkávané lyrickým rozprávaním. Při-
tom po umeleckej stránke je poplatný už romantiz-
mu — svojim rozprávaním v tretej osobě i svojou
formou tzv. Briefrománu, s oblubou používaného
v nemeckej literatúre.10
V prácach Michala Greguša a Františka Palac-
kého máme před sebou dosť vážné mienené pokusy
o systematickú estetiku, hoci každý k nej přistupo-
val s iným cielom a z celkom odlišného hladiska.
Greguš sa netají tým, že jeho práca sa inšpirovala
estetikou, s ktorou sa obeznámil počas svojich štú-
dií v Nemecku v rokoch 1814—16 v Tübingen
a Göttingen. Svědčí o tom nielen venovanie „Com-
pendia“ jeho gottingenskému učitelovi, filozofovi
a estetikovi Friedrichovi Bouterwekovi", ale aj ur-
čitá podobnost’ s estetickou koncepciou Wilhelma
Kruga.12 Palacký naopak pisal svoju „Krásovedu“
v přesvědčení, že píše dielo orginálne, ako sám
hovoří „zbrusu nové“, pojednávajúce o estetickej
problematike komplexně a vyhýbajúce sa jedno-
strannosti a nedostatkem systémov německých es-
tetikov. Žiaf, obe majú aj svoje slabé stránky: Gre-
gušova příručka tvoři sice uzavretý celok, je však
velmi stručná, miestami až heslovitá; Palacký zase
svoj, v daných podmienkach velkolepý projekt ne-
dokončil.13
Všetky spomenuté estetické práce a pokusy však
právě svojou róznorodosťou svedčia o čulom a bo-
hatom rozvoji filozoficko-estetického myslenia,
ktoré u nás v poměrně krátkom časovom období
vykryštalizovalo do takých rozmanitých podob.
Na tomto mieste si asi třeba položit’otázku: kde
sa vzali tieto poměrně vysoké ambície, ktoré pred-
pokladajú — okrem vlastných koncepčných schop-
ností aj určitú špecializovanú erudíciu? Poskytoval
vtedajší školský systém takéto vzdelanie a boli vte-
dajšie společenské poměry priaznivé pre rozvíjanie
filozofického a estetického myslenia? — Ak zhrnie-
me to, čo sa o tejto problematike možno dozvedieť
v odbornej literatúre, móžeme stručné povedať14:
Předpoklady pre získanie určitého filozofického
a estetického vzdelania u nás vytvárali akadémie
a lýceá s filozofickým a právnickým kurzom, ktoré

boli školami nadstavbového typu (boli určené pre
absolventov gymnázií) a připravovali svojich po-
slucháčov na univerzitné štúdium, ale i bezpro-
středné do praxe. Štúdium na nich upravovali škol-
ské reformy Ratio educationis (z roku 1777 a 1806)
a Systhema rei scholasticae (z roku 1805).15 Vý-
znamné postavenie medzi nimi málo najmä brati-
slavské lýceum16 a tiež prešovské kolégium17. Učeb-
né osnovy bratislavského lýcea obsahovali aj před-
nášky z dějin filozofie a z estetiky, ktoré pravděpo-
dobně do Studijného plánu evanjelíckych lýceí pře-
sadil jeden z autorov reformy Systhema rei scholas-
ticae Ludvig Schedius. On sám sa totiž vážné zaují-
mal o estetiku a v roku 1828 uveřejnil aj spomenutý
latinský spis Principia Philokaliae seu doctrinae
pulchri (Základy filokalie ako védy o kráse).
Estetika patřila k výběrovým predmetom a na
bratislavskom lýceu ju začiatkom 19. storočia pred-
nášal profesor Ján Gross.18 Nevieme sice, čo kon-
krétné z estetiky prednášal, lebo Studijný plán po-
nechával profesorem značnú volnost’, no jeho před-
nášky boli zrejme přitažlivé a mali úroveň, kedže
mal poměrně vela poslucháčov a žiakov — medzi
nimi tiež takých, čo aj neskór v štúdiu estetiky
pokračovali a dokonca vydávali vlastně estetické
práce — boli to predovšetkým M. Greguš, F. Pa-
lacký a K. Kuzmány. Greguš neskór aj sám pred-
nášal estetiku na prešovskom kolégiu, kde po svo-
jom návrate zo štúdií v Nemecku dostal miesto
profesora filozofie; v roku 1833 ho potom pozvali
za profesora filozofie a historie na bratislavské
lýceum.
Móžeme sa domnievať, že Gross s najváčšou
pravděpodobnostem vykládal vo svojich předná-
škách estetické teorie starších německých osvieten-
cov-racionalistov — Baumgartena, Meiera, Sulze-
ra, Mendelssohna, no najmä Kanta, ktorého filozo-
fiu údajné študoval počas svojho pobytu v Nemec-
ku. Gross bol v tej době zrejme hlavným šíritelom
Kantových estetických ideí u nás, hoci okrem něho
vtedy na bratislavskom lýceu pósobili aj dvaja další
stúpenci Kantovej kritickej filozofie — Štefan Fáb-
ry a Fábryho i Grossov žiak Samuel Žigmondy.19
No popularita tejto filozofie sa nelokalizovala len
v Bratislavě, záujem o Kanta bol v prvej polovici
19. storočia v podstatě celouhorským javom. Jej
druhým významným centrom u nás bolo prešovské
kolégium20 a inšpirovali sa ňou aj niektorí členovia

113