Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 115
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0123
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
bezprostředné přibližujeme k pochopeniu reálnej
existencie světa (pojem „reálny“ je tu protikladem
pojmu „formálny“), ktorá je ináč predmetom viery
a tušenia. Hovoří, že člověk má měřítko iba pre
javy, ale svět podstát je před ním zatvorený.30 Po-
dobné aj u Kuzmányho má cit, cítiaca mohutnost’
vlastnú schopnost’ bezprostředného poznania,
schopnost' mimorozumového nazerania podstaty.
Kuzmány naviac tejto osobitnej schopnosti citu
dává estetická dimenziu: hovoří, že ak cítíme toto
priame nazeranie podstaty — cítíme krásu; avšak
krásu móžeme takto cítit’ vždy iba v nejakom
konkrétnom predmete, ktorý potom nazýváme
krásným.
V súvislosti s psychologickými hladiskami
a s centrálnou pozíciou citu sa v Gregušovej, Palac-
kého a Kuzmányho estetike poměrně významné
postavenie dostává problematike vkusu. Hoci
Greguš pojednává o vkuse dost’ formálně — v du-
chu Kantovho poňatia antinómií vkusu (časť V,
§44—47 Compendia; Greguš nepochopil ani vý-
znam Krugovej definície estetiky ako „Ge-
schmackslehre“, vo svojich východiskách proti-
kladnej tradičnej „Schönheitslehre“), Palacký mal
v úmysle celú druhů knihu svojej „Krásovedy“
věnovat’ „krásocitu“ (estetickému citu) a v súvis-
losti s ním aj „krásochuti“ — vkusu.31 U Kuzmá-
nyho, ktorý vlastně založil celú svoju estetickú kon-
cepciu na myšlienke o cítění krásy, sa otázky kráso-
citu dostali len na okraj pozornosti. Kuzmányho
nezaujímá samotný vkus, jeho pravidlá, zákonis-
tosti a normy, ale skór jeho funkcia v živote člově-
ka a najmä určitá poznávacia hodnota vkusu. Vkus
to nie je pre Kuzmányho vlastný krásocit, ale krá-
socitné vzdelanie alebo vzdělanost’ samotného krá-
socitu, ktorá závisí od celkovej úrovně „vzdělanosti
ducha“. Vkus takto súvisí najednej straně so vzdě-
lanostem, avšak na druhej straně súvisí aj s mrav-
nosťou. Podobné, ako „vzdělanost’ rozumu a srd-
ca“ móže mať aj vkus množstvo róznych stupňov.32
Možno povedať, že v týchto reláciách vkusu k ob-
lasti poznania a k oblasti etiky sa opať odráža
„středná“ pozícia estetického citu v kantovskej
schéme mohutností 1’udskej duše — poznávacej
mohutnosti, estetického pocitu příjemnosti alebo
nepříjemnosti a žiadacej mohutnosti, ktorú Kuz-
mány přijal ako základné východisko celej svojej
teorie.

Niet pochybností o tom, že Kollár, Greguš, Pa-
lacký, Kuzmány a Vandrák predstavujú „kantov-
ský směr“ nášho estetického myslenia v 20-tych
a 30-tych rokoch 19. storočia, protikladný časovo
mladšiemu „hegelovskému směru“ estetiky Štúra
a štúrovcov. V tejto súvislosti hrá svoju úlohu aj
skutečnost’, že impulzy k hegelovskej orientácii štú-
rovcov vyšli naopak z Halle.33 Bez toho, aby sme sa
na tomto mieste púšťali do ďalšej konkrétnej analý-
zy a porovnávania estetických názorov a teorií Mi-
chala Greguša, Františka Palackého a Karola Kuz-
mányho, móžeme zovšeobecniť určité spoločné ry-
sy, ktoré charakterizujú ich estetiku. Možno tvrdit’,
že vyplývajú zo spoločných filozoficko-estetických,
ale i metodologických koreňov a koncepcií ich este-
tického myslenia.
Po prvé — u všetkých troch nájdeme psychologické
východiska skúmania estetickej problematiky, po-
znamenané tzv. Dreivermögenlehre a typické pre
kantovsky orientovanú estetiku. Začleňujú do svoj-
ho systému teóriu duševných mohutností (ich vol’-
nej, harmonickej hry), ktorá uznáním poznávacej
schopnosti citu zdóvodnila autonómiu krásy a opod-
statněnost’ estetiky ako védy o kráse a umění.
Po druhé — za predmet a východisko estetiky sta-
novili zhodne ideu krásy. Umeleckú tvorbu a ume-
nie skúmali ako oblast’, kde sa idea krásy realizuje
a prejavuje v konkrétných podobách. Okrem tra-
dičných problémov krásy a vznešená nájdeme v es-
tetike Greguša, Palackého i Kuzmányho v podstatě
celý repertoár problémov súdobej estetiky a teorie
umenia — ako boli napr. ideál krásy, estetický
vkus, génius, fantázia, otázky štýlu, klasifikácie
a systému umění.
Po tretie — Greguš i Palacký věnovali skoncentro-
vanú a cielavedomú pozornost’ problematike dějin
estetiky — Greguš v § 5 v úvode svojej příručky
a Palacký dokonca v samostatnom spise „Přehled
dějin krásovědy a její literatury“, ktorý publikoval
r. 1823 v Kroku. Obsahoval náčrt dějin antickej
a novovekej estetiky v Taliansku, vo Francúzsku,
Anglicku a Nemecku. Myslím si, že tento záujem
o dějiny estetiky, ktorý sice patřil k jej dobovým
rysom (historizmus 18. storočia a najmä historiz-
mus v nemeckom romantickom hnutí), vyplynul
najmä z potřeby vyrovnat' sa s doterajším vývinom
európskej estetiky a zo snahy nadviazať na jeho
tradicie. Napriek tomu Palacký a Greguš boli prví,

115
loading ...