0.5
1 cm
kedze základné práce iných európskych autorov,
věnované dějinám estetiky vychádzali až po polovi-
ci 19. storočia.34
Po štvrté — všetci traja si uvědomovali, k akému
publiku sa so svojimi prácami obracajú a najmä
pociťovali nedostatok odbornej filozofickej a este-
tickej terminologie v češtine. Greguš tento problém
formálně obišiel, kedze písal po latinsky a paralelné
používal aj nemeckú estetická terminológiu. Palác-
ky sa v tejto věci radil so Šafárikom a s Jungman-
nom a prišiel k závěru, že tuto terminológiu je třeba
vytvořit’ umělo.35 Preto uveřejnil v roku 1827 „Okus
české terminologie filosofické, obzvláště krásověd-
né“ — v záujme zrozumiteínosti svojej estetiky aj
pre tých, „kteříž až dosavad s filosofií po česku se
neobírali“.36 Tiež Kuzmány uvádza svoju rozpravu
O kráse „Vysvětlením slov neobyčejných, vědec-
kých, v pojednání tomto užitých“, v ktorom použil
1 SZERDAHELY, G.: Aesthetica vel doctrina boni gustus
ex Philosophia pulchri deducta. Budín 1779; ŠEVRLAY, M.:
Rethorica auctore Mathia Schevrlay. B. Štiavnica 1818; ŠEVR-
LAY, M. : Poetica auctore Mathia Schevrlay. B. Štiavnica 1822;
HOLKO, M. ml.: Observationes, quaedam Mathiae Holko de
artibus elegantioribus et mythologia gentili atque Christiana.
Solennia, zv. 17. s. 105—137, Nižný Skálnik 1826; GREGUŠ,
M.: Compendium aestheticae, Košice 1826; SCHEDIUS, L.:
Principia Philocaliae seu doctrinae pulchri. Pešť 1828.
2 ŠEVRLAY, M. — nar. r. 1783 v Bystričke, zomrel r. 1840
v Bratislavě. Študoval v Martine, v Levoči a v Bratislavě, potom
na univerzitě vo Wittenbergu. Po návrate pósobil ako vychová-
váte!', od r. 1818 ako profesor a riaditef gymnázia v B. Štiavnici
— učil tu poetiku, gréčtinu, hebrejčinu, dejepis a zemepis, od
r. 1827 pósobil ako profesor na bratislavskom lýceu. Pozři
MARKUSOVSZKY, S.: A pozsonyi ág. hitv. evang. lyceum
tórténete. Bratislava 1896, kap. 50 — Lyceumi tanárok életraj-
zai, s. 648—681.
HOLKO, M. ml. — nar. 10.2. 1757 vo Veťkých Teriakov-
ciach-Nižnom Skálniku, zomrel 20. 7. 1832 v Rimavskej Bani.
Študoval na gymnáziu v Oždanoch, Levoči a v Bratislavě,
v r. 1781—1783 na univerzitě vo Wittenbergu. Od r. 1783 póso-
bil ako ev. farár v Nižnom Skálniku, od r. 1797 v Rimavskom
Brezove, od 1799 v Rimavskej Bani, od r. 1807 ako malohont-
ský senior. R. 1791 dal podnět k založeniu čitatetskej společnos-
ti v Malohonte, r. 1808 s J. Feješom založil Učenú spoločnosť
malohontskú — patřil k jej najaktivnejším členom. Prispieval do
časopisu společnosti Solennia (od r. 1809 vyšlo 25 zv.) početný-
mi sociálno-politickými, literárno-historickými a estetickými
úvahami. Pozři Slovenský biografický slovník, zv. II. MS Mar-
tin 1987, s. 362—363.
GREGUŠ (GREGUSS), M. — nar. 1. 7. 1793 v Pustých Úla-
noch, zomrel 27.9. 1838 v Bratislavě. Študoval na bratislav-
pre výklad latinskú a nemeckú odbornú terminoló-
giu.37 Do akej miery to bolo skutočne aktuálně
vyplývá aj z Palackého poznámky k úplnému vyda-
niu „Krásovědy“ v zborníku Radhost (I, 1871)
— že totiž r. 1829 uveřejnil v Časopise českého
mueza jej druhů knihu — o krásocite, avšak necelú,
„protože mluva filosofická ukazovala se tehdejšímu
čtenářstvu ještě příliš obtížnou býti“.38
Estetika Greguša, Palackého a Kuzmányho
představuje osobitný a vyhraněný směr nášho este-
tického myslenia v 20-tych a 30-tych rokoch 19.
storočia a má svoj významný podiel na kontinuitě
jeho vývinu. Nikto z tých, čo přišli po nich — ani
Štúr, ani Vajanský — neobsiahli estetiku do tej
miery komplexně a systematicky. Bez zveličenia pla-
tí, že ich estetika bola skutočne na úrovni svojej
doby — žial, k našej vlastnej škodě sme ju ešte
nedokázali plné docenit’.
skom lýceu (1803—1813), potom v r. 1814-1816 na univerzi-
tách v Tübingene a Göttingene. Po návrate pósobil od r. 1817 na
prešovskom kolégiu ako profesor dějin, filozofie, matematiky
a fyziky (v r. 1831 —1832 bol riaditelom kolegia), od r. 1833 až
do svojej smrti na bratislavskom ev. lýceu ako profesor filozofie
a historie. Svoje články, básně a odborné pojednania písal po
latinsky, maďarský a nemecky. Od r. 1834 pósobil ako vedúci
Madárskej společnosti na bratislavskom lýceu. Pozři Slovenský
biografický slovník zv. II, MS Martin 1987, s. 224.
SCHEDIUS, L. nar. 20. 12. 1768 v Gyóri, zomrel 12. 11.
1847 v Budapešti. Študoval v Šoproni a v Göttingene, po návra-
te bol vyměňovaný za profesora estetiky a rétoriky na univerzitě
v Budapešti. Spolu s Jozefom Kármánom založil časopis Uránia
(1794), pósobil v prvom budapeštianskom divadelnom spolku,
z jeho iniciativy zriadili v Budapešti vyššie gymnázium. Založil
a vydával časopisy Literarischer Anzeigen für Ungarn (1797 až
1799) a Zeitschrift von und für Ungarn (1802 1804). Pisal po
maďarský, nemecky a latinsky básně, bibliografické, filozofické,
historické, zeměpisné a ekonomické práce. K jeho najvýznam-
nejším prácam patří Principia Philocaliae seu doctrinae pulchri
(Pešť 1828). Spolu s A. Lovichom z B. Bystrice vypracoval
r. 1805 návrh systému vyučovania pre ev. školy — Systhema rei
Scholasticae Evang. Aug. Confes. in Hungaria. Pozři MITRO-
VICS, G. : A magyar esztétikai irodalom tórténete. Debre-
cín- Budapešť 1928, s. 78—84; MARKUSOVSZKY, S.: A po-
zsonyi ág. hitv. evang. lyceum tórténete. Bratislava 1896, kap. 28
— A Schedius-Lovich-féle iskolai rendeszer 1810, és 1838-ból.
A pozsonyi iskola a „Lyceum" czimet veszi fel. Változások
a tanári testületben, s. 394—432; Magyar életrajzi lexikon, zv.
II, Budapešť 1969, s. 583; Révai nagy lexikona, zv. 16. Budapešť
1935, s. 691; A Pallas nagy lexikona, zv. 14, Budapešť 1897,
s. 930.
1 Výnimku tvoří GREGUŠ, M.: Compendium aestheticae,
116
věnované dějinám estetiky vychádzali až po polovi-
ci 19. storočia.34
Po štvrté — všetci traja si uvědomovali, k akému
publiku sa so svojimi prácami obracajú a najmä
pociťovali nedostatok odbornej filozofickej a este-
tickej terminologie v češtine. Greguš tento problém
formálně obišiel, kedze písal po latinsky a paralelné
používal aj nemeckú estetická terminológiu. Palác-
ky sa v tejto věci radil so Šafárikom a s Jungman-
nom a prišiel k závěru, že tuto terminológiu je třeba
vytvořit’ umělo.35 Preto uveřejnil v roku 1827 „Okus
české terminologie filosofické, obzvláště krásověd-
né“ — v záujme zrozumiteínosti svojej estetiky aj
pre tých, „kteříž až dosavad s filosofií po česku se
neobírali“.36 Tiež Kuzmány uvádza svoju rozpravu
O kráse „Vysvětlením slov neobyčejných, vědec-
kých, v pojednání tomto užitých“, v ktorom použil
1 SZERDAHELY, G.: Aesthetica vel doctrina boni gustus
ex Philosophia pulchri deducta. Budín 1779; ŠEVRLAY, M.:
Rethorica auctore Mathia Schevrlay. B. Štiavnica 1818; ŠEVR-
LAY, M. : Poetica auctore Mathia Schevrlay. B. Štiavnica 1822;
HOLKO, M. ml.: Observationes, quaedam Mathiae Holko de
artibus elegantioribus et mythologia gentili atque Christiana.
Solennia, zv. 17. s. 105—137, Nižný Skálnik 1826; GREGUŠ,
M.: Compendium aestheticae, Košice 1826; SCHEDIUS, L.:
Principia Philocaliae seu doctrinae pulchri. Pešť 1828.
2 ŠEVRLAY, M. — nar. r. 1783 v Bystričke, zomrel r. 1840
v Bratislavě. Študoval v Martine, v Levoči a v Bratislavě, potom
na univerzitě vo Wittenbergu. Po návrate pósobil ako vychová-
váte!', od r. 1818 ako profesor a riaditef gymnázia v B. Štiavnici
— učil tu poetiku, gréčtinu, hebrejčinu, dejepis a zemepis, od
r. 1827 pósobil ako profesor na bratislavskom lýceu. Pozři
MARKUSOVSZKY, S.: A pozsonyi ág. hitv. evang. lyceum
tórténete. Bratislava 1896, kap. 50 — Lyceumi tanárok életraj-
zai, s. 648—681.
HOLKO, M. ml. — nar. 10.2. 1757 vo Veťkých Teriakov-
ciach-Nižnom Skálniku, zomrel 20. 7. 1832 v Rimavskej Bani.
Študoval na gymnáziu v Oždanoch, Levoči a v Bratislavě,
v r. 1781—1783 na univerzitě vo Wittenbergu. Od r. 1783 póso-
bil ako ev. farár v Nižnom Skálniku, od r. 1797 v Rimavskom
Brezove, od 1799 v Rimavskej Bani, od r. 1807 ako malohont-
ský senior. R. 1791 dal podnět k založeniu čitatetskej společnos-
ti v Malohonte, r. 1808 s J. Feješom založil Učenú spoločnosť
malohontskú — patřil k jej najaktivnejším členom. Prispieval do
časopisu společnosti Solennia (od r. 1809 vyšlo 25 zv.) početný-
mi sociálno-politickými, literárno-historickými a estetickými
úvahami. Pozři Slovenský biografický slovník, zv. II. MS Mar-
tin 1987, s. 362—363.
GREGUŠ (GREGUSS), M. — nar. 1. 7. 1793 v Pustých Úla-
noch, zomrel 27.9. 1838 v Bratislavě. Študoval na bratislav-
pre výklad latinskú a nemeckú odbornú terminoló-
giu.37 Do akej miery to bolo skutočne aktuálně
vyplývá aj z Palackého poznámky k úplnému vyda-
niu „Krásovědy“ v zborníku Radhost (I, 1871)
— že totiž r. 1829 uveřejnil v Časopise českého
mueza jej druhů knihu — o krásocite, avšak necelú,
„protože mluva filosofická ukazovala se tehdejšímu
čtenářstvu ještě příliš obtížnou býti“.38
Estetika Greguša, Palackého a Kuzmányho
představuje osobitný a vyhraněný směr nášho este-
tického myslenia v 20-tych a 30-tych rokoch 19.
storočia a má svoj významný podiel na kontinuitě
jeho vývinu. Nikto z tých, čo přišli po nich — ani
Štúr, ani Vajanský — neobsiahli estetiku do tej
miery komplexně a systematicky. Bez zveličenia pla-
tí, že ich estetika bola skutočne na úrovni svojej
doby — žial, k našej vlastnej škodě sme ju ešte
nedokázali plné docenit’.
skom lýceu (1803—1813), potom v r. 1814-1816 na univerzi-
tách v Tübingene a Göttingene. Po návrate pósobil od r. 1817 na
prešovskom kolégiu ako profesor dějin, filozofie, matematiky
a fyziky (v r. 1831 —1832 bol riaditelom kolegia), od r. 1833 až
do svojej smrti na bratislavskom ev. lýceu ako profesor filozofie
a historie. Svoje články, básně a odborné pojednania písal po
latinsky, maďarský a nemecky. Od r. 1834 pósobil ako vedúci
Madárskej společnosti na bratislavskom lýceu. Pozři Slovenský
biografický slovník zv. II, MS Martin 1987, s. 224.
SCHEDIUS, L. nar. 20. 12. 1768 v Gyóri, zomrel 12. 11.
1847 v Budapešti. Študoval v Šoproni a v Göttingene, po návra-
te bol vyměňovaný za profesora estetiky a rétoriky na univerzitě
v Budapešti. Spolu s Jozefom Kármánom založil časopis Uránia
(1794), pósobil v prvom budapeštianskom divadelnom spolku,
z jeho iniciativy zriadili v Budapešti vyššie gymnázium. Založil
a vydával časopisy Literarischer Anzeigen für Ungarn (1797 až
1799) a Zeitschrift von und für Ungarn (1802 1804). Pisal po
maďarský, nemecky a latinsky básně, bibliografické, filozofické,
historické, zeměpisné a ekonomické práce. K jeho najvýznam-
nejším prácam patří Principia Philocaliae seu doctrinae pulchri
(Pešť 1828). Spolu s A. Lovichom z B. Bystrice vypracoval
r. 1805 návrh systému vyučovania pre ev. školy — Systhema rei
Scholasticae Evang. Aug. Confes. in Hungaria. Pozři MITRO-
VICS, G. : A magyar esztétikai irodalom tórténete. Debre-
cín- Budapešť 1928, s. 78—84; MARKUSOVSZKY, S.: A po-
zsonyi ág. hitv. evang. lyceum tórténete. Bratislava 1896, kap. 28
— A Schedius-Lovich-féle iskolai rendeszer 1810, és 1838-ból.
A pozsonyi iskola a „Lyceum" czimet veszi fel. Változások
a tanári testületben, s. 394—432; Magyar életrajzi lexikon, zv.
II, Budapešť 1969, s. 583; Révai nagy lexikona, zv. 16. Budapešť
1935, s. 691; A Pallas nagy lexikona, zv. 14, Budapešť 1897,
s. 930.
1 Výnimku tvoří GREGUŠ, M.: Compendium aestheticae,
116
