Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 139
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0147
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Stavba pálffyovskej záhradnej rezidencie
v Bratislavě
Jana Sulcová

Torzo niekdajšej záhradnej rezidencie grófa Pav-
la Pálffyho na Zámockej ulici v Bratislavě bolo za
posledných dvadsať rokov — v sůvislosti so snahou
o jeho záchranu a využitie — už viackrát predme-
tom historického, historicko-architektonického
a v poslednej době i reštaurátorského výskumu.'
Ani raz sa však přitom nevyužil fond Ústredného
pállfyovského archívu, ktorého spracovanie pri-
nieslo viacero nových poznatkov. Ukázalo sa, že
fond spolahlivo dokumentuje priebeh výstavby
„Garten-gebeu“ — ako bol pálffyovský areál v čase
výstavby v účtoch najčastejšie označovaný.2 Palá-
cový komplex na severnom úpáti hradného vrchu
budoval gróf Pálffy3 zároveň s přestavbou Bratis-
lavského hradu. Aj keď palác bol výlučné privát-
nou stavbou a hrad prevažne erárnou (značný po-
diel nákladov hradil Pálffy aj tu zo svojich prostried-
kov), mali obe stavby mnoho spoločného. Súbežná
výstavba takých rozsiahlych a nákladných stavieb
mala popři všetkej náročnosti a komplikovanosti aj
vela nesporných výhod, z ktorých mohol stavebník
ťažiť. Renomovaný cisársky projektant a jeho stavi-
tel' so svojím murárskym majstrom a dalšími reme-
selníkmi pracovali striedavo na oboch jednotné
vedených, v bezprostrednej blízkosti situovaných
stavbách, tak ako skúsení pálffyovskí hospodárski
úradníci, dohliadajúci i na vidiecke majetky, zabez-
pečovali ich sčasti společné zásobovanie.4
Hlavným úradníkom (Bauschreiber) na stavbě
záhradného paláca, ktorý zodpovedal za jej organi-
záciu a viedol od jej začiatku v r. 1636 účtovnú
evidenciu, bol Hans Zeidlhüber. Roku 1640 ho
nahradil Thomas Erkhl. Podlá účtovných knih
s ostatnými přiloženými dodkladmi účtovnej pova-
hy sa dá sledovat’ priebeh stavby, mená zúčastně-

ných osob, cenové relácie a rožne iné okolnosti.
Hans Zeidlhüber mal po ruke tzv. rentmajstra Lu-
casa Frauenhofera, ktorý sa staral najmä o finan-
čně operácie — platby za dodávky materiálu, mzdy
remeselníkom a pod.
Výstavbu záhradného paláca finančně zabezpe-
čili z príjmov panstva Ödenburg (Šopron), neskór
z príjmov panstiev Stupava, Marchegg a Plasen-
stein (Plavecký hrad).5 Pozemky určené na stave-
nisko zrejme vykúpili už před rokom 1636, neskór
dodatočne dokúpili už len menšie plochy.6 Stavba
Zámockej cesty, dokončená roku 1634, sa týkala
hradu i pálffyovskej rezidencie, pretože sprístupňo-
vala oba objekty. Na jej budovaní sa už zúčastnil
murársky majster Antonio Aquilino, neskór jeden
z najdóležitejších účastníkov záhradnej stavby.
Účtovná kniha stavby „Garten-Gebeu“ začína
27. septembra 1636.7 Začiatkom októbra dodal
Gaétan Rudolf Arnold, bratislavský maliar a rytec
pečati olovenú pečať stavby za 1 zl. 20 grajc.8 Záro-
veň začali v tom čase kopať základy — akiste tam,
kde to konfigurácia terénu dovolovala, predovšet-
kým v najnižších polohách pod svahom, kde mal
viesť ohradový múr záhrady. Od 11. novembra sú
doložené platby murárskemu majstrovi Antoniovi
Aquilinovi. Ten zrejme dohliadal na výkopy zákla-
dov a na vyhlbenie dvoch studní v záhradě, ktoré
dokončili už v januári 1637. Spočiatku slúžili pre-
dovšetkým na čerpanie vody na stavbu.
Ešte v roku 1636 uzavřel Pavol Pálffy s kame-
nárskym majstrom Antoniom Schmidtom zmluvu
o lámaní stavebného kameňa v lome na Zámockom
vrchu a jeho vožení na záhradnú stavbu.9 Samu
prácu v lome (tak ako celý Schloßgrund bol Pálffy-
ho vlastníctvom) gróf Pálffy sčasti uložil svojim

139
loading ...