Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 178
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0188
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
tého štola biblických hostin na našich gotických
tabulových malbách.
Z mosadze a médi spomínali inventáře jedno-
a viacramenné svietniky, umývadlá a kanvice na
vodu, ako nám ich reprodukujù scény s Pilátom,
umývajúcim si ruky, ďalej lavabá t. j. misy s vodnou
nádržkou.
Tabulové malby predstavujú aj další mediko-
váčsky artefakt — kotlík na chladenie nápojov
— nádobu, ktorého tradícia přežívala do 19. storo-
čia. Zdá sa, že nechýbala ani na jednej stredovekej
hostině, preto sa stala samozřejmým inventárom
ich malovaných podob, například Herodesovej
hostiny z oltára dvoch Jánov v levočskom kostole
sv. Jakuba.
* * *
Detailně poznanie zariadenia obytných priesto-
rov komorského dvora, aj relativné bezcenných,
utilitárnych predmetov a ich zosúladenie s výberom
mobiliáru Zellerovej domácnosti je podkladem pre
zostavenie typologie nábytku na konci středověku.
Najpočetnejšie sa v oboch inventároch vyskytu-
ji! postele. Množstvo postelí bolo v stredovekej
domácnosti samozřejmostem; tesársky alebo sto-
lársky vyrobená veíká baldachýnová postel’ stávala
v obývacej izbe meštianskeho domu, napr. u Zelle-
ra. Bolo však zvykom aj ďalšie izby a komory
přeplnit’ postelami.42 Honosnú rezbársky zdobená
velká baldachýnová postel’ zhotovovali stolárskou
technikou z pílených dosák.43 Bola nábytkom
šlachty a bohatého patriciátu od 2. pol. 15. storo-
čia, napr. na výjavoch košického hlavného oltára je
baldachýnová postel’ královským lóžkom.
Kremnický inventář velká postel’ nespomína,
zato však střetáme v bratislavskom i kremnickom
sápise dva najbežnejšie typy postelí: dřevená postel’
(hiltzene spanpett)44 dodnes platných klasických
tvarov a jednoduchšiu, mobilná cestovná postel’
(Raispett).45
Dřevená postel’ — spanpett mala dřevená kon-
štrukciu vyplétaná remeňmi; na tomto podklade
bol slamník resp. spodná peřina. Bývala často re-
kvizitou biblických dejov či epizod zo života svá-
tých na gotických tabulových malbách, napr. na
výjave ošetrovania malomocných z oltára sv. Alž-
běty v košickom dóme. Podlá detailného znázorne-

nia sa zdá, že tento obráběný typ postele sa u nás
tesársky zhotovoval ešte aj v 16. storočí. V takmer
nezmenenej podobě, vyhotovovaný archaickou
technikou přetrval v ludovom prostředí až do 19.
storočia.46 Miestom odpočinku čelade boli slamní-
ky, ktoré kládli priamo na podlahu (pedt, feder-
pedt).47
Truhly boli povodně jediným druhom nábytku
na uskladňovanie. Stavali ich k posteliam po
bokoch pri pelasti to bývali užšie a nižšie polyfunk-
čně truhly. Ulahčovali přístup do postele, ktorá
bývala — vzhladom na studená podlahu v nevykú-
renej komoře — relativné vysoká; okrem toho sa
dalo na nich sedieť, ležať, využívat’ ich skladovací
priestor a na vrchnej doske poukladať rožne funk-
čně drobnosti. V nemeckom prostředí ich nazývali
Siedl resp. šidil.48 Do postele sa vstupovalo aj po-
mocou schodíka, napr. pisár v kremnickom Kam-
merhofe (ein antritt für ain pett).
Váčšie truhly slážili na uskladnenie šatstva, bie-
lizne a strieborných nádob. Stáli pri záhlaví alebo
na čelnej straně postele. V testamentech ich spomí-
nali predovšetkým v sávislosti s cennosťami, ktoré
sa v nich nachádzali. Aj v Zellerovej domácnosti
vymenúvajá textilie v malej truhle před postelou (in
aine klayn kysten vor dem pedt) a vo vel’kej pri
záhlaví (in ainer grossein truchen bey dem haub-
ten). Zdá sa, že toto rozdielne pomenovanie nebolo
náhodné, ale zapisovatel’ vědomě diferencoval rož-
ne typy tohto tesárskeho resp. stolárskeho výrob-
ku. V pozostalosti bratislavského měšťana Pfund-
tnera z roku 1444 například spomínali truhlu pri
posteli a přitom zdóraznili, že je skór „šidil“ ako
truhla.49
Debna (Kiste, lade) bola starším typom tesár-
sky, so sekerou štiepaných dosák vyhotoveného
nábytku, ktorý v ludovom prostředí přežíval do
nedávnej minulosti, truhla naproti tomu bola tech-
nicky a výtvarné náročnějším stolárskym artefak-
tem. V 15. storočí sa truhla vyvinula na honosný,
kováním, řezbou a polychrómiou zdobený mobi-
liár. V domácnostiach zámožných mešťanov sa te-
sársky spracované, jednoduché truhly v priebehu
16. storočia premiestňovali z izieb do komor. Velké

Herodesova hostina, tabulová malba z oltára sv. Jánov vo farskom
kostole v Levoči, 1520. Foto T. Leixnerová

178
loading ...