Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 188
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0198
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
nalita a harmonia strany, či dvojlistu, rozmiestňo-
vanie výzdoby, či jej včleňovanie do organizmu
strany a textu sú predsa prejavom výtvarného cíte-
nia a navýše aj dóležitým fenoménem vo vývoji
knižnej malby.19
Na pomedzí medzi paleografiou a umenovedou
stojí kaligrafia písma. A to nielen písma samého
textu, ale najmä nadpisov, incipitov, explicitov,
alebo nápisových pások v ilumináciách. Kaligrafic-
ké stvárnenie písma sa hlavně u zběžnějších rukopi-
sov zúčastňuje vo vel’kej miere na výtvarnom účin-
ku knihy. V súvislosti s kaligrafiou začiatočných
písmen je potřebné dotknúť sa ich terminologie.
V literatuře sa vedla seba objavujú termíny ako
verzálka, iniciálka, vel’ké začíatočné písmeno a ini-
ciála. Přitom verzálka, iniciálka, velké začiatočné
písmeno sa váčšinou používajú na označovame za-
čiatočného písmena přibližné rovnakej „nižšej“
kvality, t.j. zváčša farebne odlišného a zváčšeného
písmena s minimálnou výzdobou, alebo bez nej.
Vzhladom na potřebu zjednotenia terminologie sa
v zhode s J. Pražákom prikláňam k termínu vel’ké
začiatočné písmeno, ktoré vyjadřuje nielen posta-
venie písmena v texte, ale aj jeho funkciu. Termíny
iniciálka a iniciála rezervujem pre tie písmená, pri
ktorých sa vedla kaligrafie uplatňuje aj výzdoba,
ktorá nesúvisí priamo s jeho základným tvarom
a kaligrafickými variáciami. Samozřejmé tu vzniká
otázka, čo je jedna a čo druhá a kde je medzi nimi
hranica.
Bokom výtvarného výskumu by nemala zostať
ani paleografia a kaligrafia notopisu a písma litur-
gických hudebných diel, ktoré sú predmetom muzi-
kologického bádania.20 Ich výtvarná stránka móže
priniesť cenné datačné i genetické informácie.
Tradičným predmetom umenovedného výsku-
mu je knižná väzba, ktorej sa venujú najmä dějepis-
ci uměleckého řemesla.21 Vzhladom na to, že väzba
je integrálnou súčasťou knihy, je potřebné chápat’
ju tak, ako sa zachovala. Je to dóležité najmä v pří-
pade velkých vydavatelských centier (kláštorov,
královských dvorov), kde vedla seba pracovali
skriptorské i kníhviazačské dielne a kde práca
oboch bola súčastbu jedného vydavatelského zá-
22
meru.
V týchto úvodných poznámkách som sa pokúsil
zařadit’ výskům stredovekej knižnej iluminácie do
širšieho rámca rukopisného bádania a poukázat’

tak na niektoré momenty, ktoré by nemalí zostať
stranou záujmu dějin výtvarného umenia. Z tohto
dôvodu som sa nezaoberal samotným jadrom ume-
novedného skúmania na tomto poli — dějinám
knižnej malby. S ohladom na vymedzený priestor
som záměrně vynechal väzby k dalším historickým
védám, ako ikonografii, archeologii a kultúrnej
historii vóbec.
Středověké iluminované kodexy, inkunábule
a iluminované pramene doplomatického charakte-
ru slovenskej proveniencie, alebo v minulosti, či
v súčasnosti na Slovensku uchovávané, stoja už
roky na okraji záujmu nášho umenovedného báda-
nia. Jediná váčšia súborná práca zaoberajúca sa
knižnou malbou na Slovensku z pera A. Gúnthero-
vej-Mayerovej a J. Mišianika vyšla v roku 1961
a v reedícii roku 1977.23 Súpis a stručný popis ilumi-
novaných rukopisov a erbových listin, spolu
s úvodnou štúdiou a na svoju dobu aktuálnou
bibliografiou je potřebné stále považovat’ za zá-
kladnú orientačnú prácu, ktorá zhřňa a hodnotí
staršie, najmä maďarské umenovedné bádanie. Po-
pud k špecializovanému bádaniu sa však už v pät'-
desiatych rokoch snažil dať svojou útlou prácou
E. Saból.24 Knižnej malby sa dotkol aj V. Wag-
25
ner.
Výtvarnej stránke knihy v širšom kultúrno-
-historickom zábere, avšak orientovanom prevažne
na mladšie obdobia sa u nás věnovali, alebo venujú
J. Kuzmík, L. Kohút, V. Čičaj, H. Radvani.26 V ro-
ku 1987 vyšla súhrnná práca J. Kuzmíka.27 Ojedi-
nělou prácou na pomedzí umenovedy a heraldiky je
práca L. Jankoviča o armálesoch 15.—19. storočia,
ktorá nastoluje viacero problémov a poukazuje na
vypovedacie možnosti armálesov ako prameňa pre
umenovedné bádanie. Zároveň sa tu umeleckohis-
torická kritika stává i nástrojem heraldického roz-
boru.28
So stavom nášho umenovedného bádania o ilu-
minovaných rukopisoch kontrastuje stav kodikoló-
gie, ktorá najmä v rovině heuristickej priniesla
v osemdesiatych rokoch trojzvázkový súpis středo-
věkých rukopisov uchovávaných v súčasnosti, ale-
bo v minulosti na Slovensku, ktorý kriticky spraco-
val J. Sopko.29 O záslužnosti a důležitosti tohto
vydavatelského počinu sa nie je potřebné rozpiso-
vat’. Zároveň úvodná štúdia v prvom zväzku sa javí
byť zásadnou a východiskovou pre ďalšie rukopisné

188
loading ...