kom i úpravcom Jánom Smrekom, a grafický
úpravca par excellence Dušan Šulc v kombinácii
s Ervínom Semianom, Orestom Dubayom, ale naj-
ma s Vincentom Hložníkom).'7
Pre knižnú tvorbu týchto umelcov — ilustráto-
rov, grafikov, typografov — bolo charakteristické,
že sa neobmedzovali na aranžovanie ilustratívneho
obrazu a sadzby v zmysle zaradenia ilustrácii ako
dodatočného dekoratívneho doplňku, ale išlo
o komponovanie výtvarného charakteru knihy
v celku i v detaile dvojstrán, ako komplexu hodnot
výtvarnej syntézy. Z tohto hladiska ukazuje úsilie
štyridsiatych rokov kontinuitu s progresívnymi
tendenciami predchádzajúcich období. Zároveň
vytvára potenciálně předpoklady a východiská
edičných projektov povojnového vývinu knižnej
kultúry. Pri hodnotení úsilí o krásnu knihu v prie-
behu dvadsiatych až štyridsiatych rokov nemóžeme
prehliadnuť skutočnosť, že výtvarné závažné spra-
covania knižných vydaní sa vzťahujú napospol na
oblast’krásnej literatúry, poézie, beletrie a čiastočne
na tvorbu detskej knihy. Je to nezanedbatelná
okolnost’ pri pokuse o objektivně hodnotenie vývi-
nu krásnej knihy v širšom časovom horizonte vrá-
tane knižnej tvorby nasledujúcich období.
Priaznivý povojnový vývin knižnej tvorby
v kontinuitě s tendenciami medzivojnového obdo-
bia bol v dósledku spoločenských zmien na přelo-
me štyridsiatych a pät’desiatych rokov přerušený.
Okrem iných zásahov zásadného významu, bola už
roku 1949 zrušená súkromná a spolková vydava-
telská činnost'. Od začiatku pät’desiatych rokov bo-
la organizovaná sieť vydavatelstiev, ako základňa
pre štátom riadenú vydavatelskú politiku.18 Tak
ako v celej sféře kultúry a umenia, aj v oblasti
knižnej kultúry sa odrazil jednostranný vplyv štát-
nej ideologie a administrativy. Zásady tvorby krás-
nej knihy ustúpili do úzadia v prospěch róznych
mimoumeleckých vplyvov, sledujúcich skór kvanti-
tativné ako kvalitativně hladiská. Štátna objednáv-
ka masových vydaní knih vo velkých nákladoch,
požiadavka maximálnej pohotovosti a operativ-
nosti vydaní v krátkých termínoch, nenáročnost’ na
výtvarné a typografické spracovanie, to všetko boli
okolnosti, ktoré podstatným spósobom ovplyvnili
situáciu v knižnej kultúre, jej orientáciu a charakte-
ristické zameranie výsledkov. Příznačný bol zjed-
nodušujúci, až schematický přístup v tvorbě knihy.

Sudy Katarinka. Slovenská ludová balada. Mladé létá 1966. Ilus-
trácie Viera Bombová, grafická úprava Dušan Šulc


Bohatierske byliny. Mladé létá 1974. Farebný dřevořez na pred-
sádke, ilustrátor Robert Dúbravec



VILA TEREZA


Laco Novomeský vo vybere Miroslava Válka. Slovenský spisova-
tel' 1979. Dvojstrana s ilustráciou Vincenta Hložnika, v grafickej
úpravě Lubomíra Krátkého

219