Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

12. Nástěnné malby na klenbe Icostola vo Višňovom z r. 1902.

13. Výjav Piety v konche priečnej lodě.

nesú tympanon s reliéfom sv. Mikuláša v střede,
v retabule je umiestený neskorobarokový
obraz Navštívenia P. Marie z póvodného oltář a;
po oboch stranách architektúry stoja sochy sv.
Petra a Pavla, postavy zlej anatomické] konštruk-
cie, a před ňou menza s bohostánkom, na ktorom
stojí architektúra pavilónového typu s kopulou
na stípkoch pre sošku Piety. Zdá sa, že aj boho-
stánok, podobné ako obraz Navštívenia pochádza
z póvodného oltára. Táto obsahová roztriešte-
nost oltára, podmienená zrejme požiadavkou
investora zachovat póvodný oltárny obraz, boho-
stánok a sošku Piety a připojit ešte sochy Petra
a Pavla, spósobila Fugertovi značné ťažkosti,
s ktorými sa nevedel vyrovnat. Umělecky najhod-
notnejšia je vlastná architektúra oltára. Vážná až
strohá, přísné tektonicky chápaná oltárna archi-
tektúra je zrelým, kompozičně uceleným umělec-
kým dielom a plné zodpovedá slohovým požia-
davkám druhej štvrtiny 19. storočia. Ale autor
oltára nepřej avil už váčšie úsilie dokladné sa
vyrovnat so všetkými požiadavkami investora.
Neorganické připoj enie soch k architektúre oltára
a trochu preexponovaná výška bohostánku a nad-
stavca so soškou Piety ukazujú, že autor nevedel
požiadavky investora realizovat v organickom,
vyváženom celku. Zdá sa, že Fugert k stavbě
oltárnej architektúry použil model z nějakého
vzorníka — aké sa v tom čase bežne používali —
a sochy i menzu s bohostánkom k hotovej ar-
chitektúre jednoducho přiložil, čím nakoniec
vzniklo dielo obsahové i formálně roztrieštené.

Osobitne třeba hovořit o slohovom charaktere
sošky Madony, ktorú v 18. storočí považovali
za zázračnú sošku, a preto ju osobitne umiestnili
na hlavnom oltáři. Ide o drevenú sošku sediacej
Madony vysokú 60 cm, s korunkou 76 cm. Madona
sedí na úzkej lavičke gotického typu v trochu
tuhej, strnulej, frontálnej polohe. Na 1'avom kolene
pridfža Ježíška podávajúc mu pravou rukou
prsník, aby ho nakrmila. Zahalená je do bohato
zriaseného plášta, ktorého okraje sa vlnia v lahod-
ných mákkých křivkách pripomínajúcich záhyby
soch z druhej polovice 14. storočia. Podobné
ukazuje na příbuznost s gotickými sochami šatka,
ktorú má Madona prehodenú cez hlavu. Ježiško
je nahý, preto ho Madona zakrýva 1’avým cípom
svojho plášta.
Postava Madony je plná, skoro robustná. Rez-
bár, hoci kládol velký doraz na bohaté tvarové
vyvinutie záhybov plášta a spodného rúcha,
nijako tým nepotlačil svojbytnost tělesných tva-
rov. Jeho pojatie figurálneho typu rustikálně
zhrubnutého odráža sa aj na tvárach oboch
postáv. Tváře Márie a Ježíška sú plné, majú silné
vyvinuté nosy a masité pery. Strnulost Máriinho
postoj a zavinila jej frontálna poloha a nevydařené
úsilie rezbára zdóraznit vznešeným držaním těla
majestát Bohorodičky. V protiklade k Máriinmu
postojů je správanie Ježíška živé a typicky dětské.
Živý, skoro dravý pohyb a túžobný výraz tváře
vyjadrujú psychologický stav dietata, chtivo sa
dožadujúceho matkinho prsníka.
Podlá typu tváří a postáv a podlá usporiadania

47