Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 55
DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0063
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
úzunkom horskom chodníku. Kresliar si dal zále-
žat na presnej kontúrovej skici, ktorú i pri kres-
liarskej virtuozitě nezanedbává ani dnes.
Ilustračno-rozprávačský talent dokládá akvarel
kombinovaný ceruzkou, Radvanský jarmok (1937).
Vznikol v rámci vyučovania, keď žiaci dostali
úlohu nakreslit spamäti zážitok na volnú tému.
Hložník stvárňuje záběr ako výsek pestrého světa
na tradičnom jarmoku. Zvýrazněný detail v pred-
nom pláne a tvarová nadsádzka stává sa tu
hlavným výrazovým prostriedkom. S ním sa
budeme střetávat i v dalších farebných a čierno-
bielych ilustráciách ako s jedným z typických
kompozičných prvkov umelca.
Na konci školského roku 1937 sa Baláž přiznává
svojmu žiakovi, že ho už nemá čo učit. Dává mu
posledně pokyny před prijímacou skúškou na
pražskú Umeleckopriemyselnú školu a zároveň
mu radí, aby sa dal zapísať na odbor monumen-
tálně]' malby u profesora Františka Kyselu.2
Keď Hložník překročil práh Umprumky, mal a
škola základný význam pre modernú českoslo-
venskú užitú grafiku. Na čele školy stáli osobnosti
s vyhraněným vzťahom ku knižné j grafike: Jaro-
slav Benda, V. H. Brunner a další umělci, ktorí
sa zoskupili okolo časopisu Spolku českých biblio-
filov Nová edice.
Na špeciálke, ktorá mala študujúcich připravit
na monumentálnu malbu, pochopitelné nevěnovali
knižnej grafike zvláštnu pozornost. Počas celého
štúdia na Kyselovej špeciálke riešil Hložník
v rámci učebných osnov iba dve ilustračně úlohy,
kresby inspirované literárnou předlohou. Pri jednej
riešil iba kresbu a pri druhej kresbu a písmo
v jednej kompozícii. Kyselova špeciálka teda
nijako nepřipravovala Hložníka na ilustrátorskú
dráhu. Museli tu pósobit mimoškolské vplyvy,
ktoré podmienili trvalý záujem umelca o knižnú
ilustráciu.3
Už v prvých rokoch štúdia sa Hložník uchádza
v Matici slovenskej o rukopis, ktorým by sa chcel
uviesť ako ilustrátor. Rukopis mu poslali, ale
prvé ilustrácie k akejsi rozprávke o medvedoch
matičiari nepřijali. Úspěšné začiatky ilustračnej
tvorby spadajú do druhého roku okupácie ČSR.
Vtedy nastali prietahy pri vybavovaní víza do
protektorátu. Umelec sa nemohol hned vrátit
do Prahy, preto přijal miesto kresliara v litogra-
fickej dielni Neografie v Martine a zároveň začal
uveřejňovat prvé knižné ilustrácie.

Do roku 1945 už poskytuje Hložníkova ilus-
tračná tvorba mnohotvárný obraz čo do techniky
a tematického zamerania. Začína kresbovými
doplnkami k typograficky riešeným obálkám
Sofokles, Antigona a Ján Medník, Ozubený čas,
(1940). V tom istom roku sa pokúsi o náročnejšiu
celostranovú kompozíciu na obálku trojzväzko-


3. Radvanský ja/rmok, 1937, akvarel a ceruzka.

vého románu J. A. Gončarova, Úšust (1940).
Farebnú štetcovú kresbu rieši irisovou tlačou,
v podstatě teda typografickou technikou.
Kvalitativně vyšší stupeň dosahuje v pero-
kresbách a iniciálkach k Horákovým Legendám
(1942). Pri nich sa prvý raz dostává do styku
s upravovatelům Dušanom Šulcom. Štýlová čis-
tota perokresieb a klasicky komponované iniciálky

55
loading ...