sú v súlacle so Šulcovou úpravou. Skúsený upra-
vovatel' si pravděpodobně vyhradil, čím má umě-
lec prispieť na výzdobu knihy.4
V zložitej a dusnej kultúrno-politickéj atmo-
sféře roku 1942 Hložník absolvuje a ešte v tom
istom roku sa představuje v Bratislavě slovenskéj
veřejnosti svojskými expresiami, blízkými Fr.
Tichému a C. Majerníkovi. Vystavené malby
a kresby presvedčivo dokumentovali, že Hložník
zdiela osudy pronásledovaných a svojím maliar-
skym a grafickým talentom chce dat najavo
svoj protest proti tým, čo denne zrádzali symbol
utrpenia a pramyšlienku křesťanstva: „Miluj
blížneho ako seba samého.“
Výstava vzbudila značný záujem aj v kruhoch
veřejných i súkromných vydavatel’stiev, ktoré sa,
pravda, viac zaujímali o Hložníka kresliara než
maliara. Matica slovenská, Spolok sv. Vojtěcha,
Elán, Slovenská liga, Obroda, O. Trávniček,
Michal Považan, Jozef Stanovský a další sa
uchádzali o spolupráci! s umelcom. Roku 1943
vychádza dvadsať publikácií, ktoré Hložník pre
uvedené vydavatelstvá zilustroval, alebo k nim
navrhol obálku, vazbu, vinety, predsádky a fronti-
spice.
V tomto rozlete, trvajúcom do roku 1945, bola
stylizovaná tušová kresba perom alebo štetcom
prevládajúcim typom ilustrácie. Szienkiewiczov
Quo vadis? (1942) patří čo do významu a rozsahu
k najtypickejším ilustráciám v období, keď sa
upevnil Hložníkov kresbový ilustračný štýl. Šesť-
desiat celostranových perokresieb (po dvadsať
do každéj knihy trojzväzku) sprevádza uzlové
body dej a klasického diela světověj roman ti ckej
literatúry. Koncepčná niť kresliara prebieha pa-
ralelné s literárnou předlohou s dórazom na sujete
a dobovéj drapérii.
Trojzväzok nik neupravoval, a snád i preto
ostala velká séria ilustrácií nepovšimnutá. Vý-
tvarná kritika nevěnovala pozornost ani prvým
velkoformátovým litografickým ilustráciám k ro-
mantickej básni Jána Bottu Světský víťaz (1943),
hoci v nich dosahuje grafický výraz, inspirovaný
textom, typické znaky kongeniálneho výtvarného
riešenia ilustračnej úlohy.
Prenikavý úspěch zožal umelec ilustráciami
ku Kostrovej Ave Eva (1943). Kostrov bohatý,
metaforou nabitý verš, kontrastné myšlienkové
skoky a básnikov citový svět vóbec našli plnú
ozvěnu v nervove jemnom lyrickom výraze

Hložníkových perokresieb. Výtvarná reč nado-
budla v kresbe s básnickým slovom.
Nielen Kostrová óda na ženu, ale aj děsivý
strach E. A. Poea vyjádřený v básni Havran
(1943) si našiel v Hložníkovi svojho citlivého
stvárnitela. Pri tvrdom pracovnom stole sediaci
umelec transponuje do huste j čiernej kresby
vlastné dumy nad příšerami noci. Nepokojom
nabitá kresba miestami prerastala farebnou inten-
zitou i tvarom básnické vidiny, akoby sa zrodila
z konkrétného pocitu hrózy v době, keď nik ne-
vedel, v ktorej hodině sa ozve dupot čižiem pod
oknami příbytku.
Jednou z najvýraznějších edícií v Matici sloven-
skej bolo Dobré slovo. Touto edíciou položila
Matica základy pre sústavné vydávanie knih pre
děti a mládež. Na ňu nadviazali po oslobodení
Slovenské nakladatelstvo detskej knihy, Směna
a neskór Mladé létá.
Do roku 1948 zilustroval Hložník niekoïko
knih tejto edície. Spoločné znaky vo výtvarnom
vybavení, v úpravě i v technike tlače majú:
Viliam Kopečný, Pálko Ježúrik (1945), Felix
Salten, Bambi (1946), od toho istého autora
Bambiho rodinka (1947) a Jozef Horák, Zlatá
jaskyňa (1948).
Pri literatúre pre děti a mládež stavia Hložník
vyššie nároky na farebné ilustrácie. Podobné
ako pri čierno-bielych, odkláňa sa i pri farebných
ilustráciách od konvenčného dejovo-opisného pří-
stupu a kladie doraz na dojmovosť alebo expresiu.
V knihách pre děti s farebnými ilustráciami sa
najmarkantnějšie prejavuje i rozdiel medzi sta-
rostlivou úpravou, ktorá sa im věnuj e v organizo-
vanou! vydavatelstvo, a medzi tými, ktoré vychá-
dzajú v súkromných vydavatelstvách, bez nále-
žitej úpravy.
V spolupráci s upravovatelům Dušanom Šulcom
vznikajú uvedené publikácie ako kombinovaný
typ ilustrovanej knihy s farebnými celostranovými
a s čiernymi úvodnými a závěrečnými kresbami.
Farba v nich neplní len funkciu dekorativní! vo
forme podtlačí. Ilustrátor ju poníma maliarsky
a rátá s modernými reprodukčnými technikami.
Od uvedeného kombinovaného typu už bol iba
krok k plné kolorovaným ilustrovaným knihám:
N. S. Leskov, Rozprávka o tulskom skulavom
krchniakovi a ocelověj biche (1953), Ján Smrek,
Malovaná abeceda (1954) a k dalším. Farebné
ilustrácie majú čo do intenzity a výrazu s Hložní-

56