olejové bozetto v Rákúskej galérii a kresba v Al-
bertine, sú přípravnými skicami k oltárnemu
obrazu v Hrádku. Sú to už dotvořené práce,
ktoré sú až do podrobností blízké realizovanému
oltárnemu obrazu. Odlišujú sa od něho iba o niečo
širším formátom. Kresbu móžeme považovat za
bezprostředný podklad k olejovému bozettu,
podlá ktorého bol potom vytvořený definitívny
oltárny obraz pre Hrádek. Vztah týchto práč
k hotovému dielu je taký blízky, že obe škice
neprinášajú žiaden nový aspekt pre bližšie určenie
nášho obrazu v Pruskom.
Zaujímavejším dielom v súvise s našou prácou
je spomínaná kresba v Moravskej galérii v Brně,
signovaná Jozefom Winterhalterom, ktorá je
volnou parafrázou Maulbertschovho obrazu
v Hrádku.18 Je známe, že Winterhalter v tom
čase s Maulbertschom úzko spolupracoval a na
mnohých Maulbertschových dielach, ktoré vznikli
na južnej Moravě, mal určité aj značný podiel.19
Poznal z autopsie aj Maulbertschov obraz pre


Hrádek a podlá něho potom vytvořil — pre vlastnú
potřebu — študijnú kresbu. Nepridržiaval sa
doslova předlohy, niektoré časti výjavu zjedno-
dušil, iné pozměnil. Právě tento volný vztah
k Maulbertschovmu obrazu nám pomáhá vylúčit
možnost, že by Winterhalterova kresba bola
předlohou ku kompozícii rozlúčky oboch apošto-
lův na oltárnom obraze v Pruskom. Medzi Win-
terhalterovou kresbou a obrazom v Pruskom sú
totiž vaěšie kompozičně aj názorové rozdiely ako
medzi oboma spomínanými obrazmi. Kresba ne-
mohla teda byť prostredníkom medzi Maul-
bertschovým dielom v Hrádku a hlavným oltář-
nym obrazom v Pruskom a nemá zrejme žiaden
priamy vztah k nášmu obrazu.
Grafický list od J. Beheima podlá doteraz
neznámej Maulbertschovej předlohy odlišuje sa
najviac od všetkých doteraz spomínaných kom-
pozici!. Výjav je priestorove redukovaný do jednej
roviny a obmedzený skoro výlučné na oboch
apoštolov. Nad ich postavami sa vznáša velký
anjel, ktorý drží v rukách svátožiaru.20 Mákká
rytina, bohatá na valeury, svědčí o tom, že před-
lohou bolo hotové maliarske dielo. K. Garasová
bez bližšieho vysvetlenia kladie vznik rytiny
do rokov 1755—1757,21 bola by to teda prvá
známa práca, v ktorej sa objavuje Maulbertschova
kompozícia rozlúčky oboch apoštolov. Dielo však
opät, podobné ako Winterhalterova kresba, nemá
žiaden súvis s obrazom v Pruskom; pre kompo-
zičně rozdiely nemóžeme předpokládat, že by
Beheimova rytina bola grafickou předlohou k ol-
tárnemu obrazu v Pruskom.
Doterajšie vymedzenie vztahu obrazu v Prus-
kom k dielam s rovnakou tématikou z Maulbert-
schovho okruhu určuje Maulbertschovo dielo
v Hrádku za najdóležitejšiu prácu, ktorá má naj-
bližší vztah k oltárnemu obrazu v Pruskom.
Názorové rozdiely medzi oboma obrazmi sú v in-
tenciách vývoj a Maulbertschovho výtvarného pre-
javu a súhlasia s časovými rozdielmi medzi vzni-
kom obrazov.
Oltárny obraz pre Hrádek vznikol v období
Maulbertschovej intenzívnej práce na južnej Mo-
5.J. J. Winterhalter: Rozlúčka apoštola Petra a Pavla
před popravou, kresba podlá oltárneho obrazu v Hrádku.
Brno, Moravská galéria. Reprodukcia z knihy K.
Garzarolli-Thurnlaekh,T)ie barocke Handzeichnung
in Oesterreich.

128