Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

Slovensku. Preto vznikol nový plán na riešenie
problému spolkového organizovania sa, a to za-
ložením samostatnej organizácie — Združenia
výtvarných umelcov v Košiciach. Za týmto úče-
lom utvořili přípravný výbor, ktorý sa skladal
z košických maliarov Elemíra Halásza-Hradila,
Eudovíta Csordáka, Gejzu Kieselbacha, Vojtěcha
Šipoša a Antona Jasuscha, ako aj riaditeïa múzea
dr. J. Poláka. Výbor vypracoval stanovy pre
zamýšlaný spolok. Obsah stanov bol rozvrhnutý
do tridsiatich paragrafov, z ktorých sú pre nás
najzaujímavejšie paragrafy 2., 3. a 4., ktoré ho-
voria o poslaní spolku, o jeho prostriedkoch na
vyvíjanie činnosti a napokon o členstve v spolku.
Úlohou a posláním spolku málo byť šíriť zna-
losti a lásku k umeniu, podporovať hospodářské
a sociálně postavenie riadnych členov, usilovat
sa o zriadenie umeleckej kolonie v Košiciach,
osobitnej výstavnej budovy a modernej galérie
výtvarnej tvorby východného Slovenska a Za-
karpatskej Ukrajiny v Košiciach. Prostriedky
na plnenie tohto poslania mal spolok popři člen-
ských príspevkoch, daroch, výťažkoch zo spolko-
vých podujatí a pod. získavať tiež usporadúvaním
výstav, prednášok, vydáváním uměleckého časo-
pisu a publikácií, usporadúvaním uměleckých
škol a kurzov, založením podporného a študijného
fondu pre činných — riadnych členov, ako aj
zriaďováním stálých predajní výtvarných diel.
Okrem toho mal spolok usporadúvať aukcie umě-
leckých diel, sjazdy, besedy s milovníkmi umenia
a ďalšie podobné podujatia. Riadnymi členmi
spolku mali byť iba výtvarní umělci a umeleckí
odborníci bez rozdielu národnosti a štátnej pří-
slušnosti, pričom členovia československej štátnej
příslušnosti mali byť zároveň aj členmi Syndikátu
výtvarných umelcov československých v Prahe.
Prispievajúcim členom mohol byť každý priatel
umenia, platiaci členské poplatky.
Takto vypracované stanovy Združenia výtvar-
ných umelcov v Košiciach (Képzomúvészek egy-
esülete Košicén — Vereinigung bildender Künstler
in Košice) boli koncom novembra alebo začiatkom
decembra 1921 prostředníctvom Vládneho komi-
sariátu na ochranu pamiatok na Slovensku pri
Ministerstvo Československej republiky s plnou
mocou pre správu Slovenska předložené na schvá-
lenie administratívnemu oddeleniu pre věci vnú-
torné.2
Vychádzajúc z obsahu stanov, spolok mal mať

široké pole posobnosti a územím jeho činnosti málo
byť východně Slovensko a niekdajšia Podkar-
patská Rus, t. j. Zakarpatská Ukrajina. Ako však
ukazujú ďalšie události, tento dobré mienený
úmysel ostal iba pokusom. Prezídium policajného
riaditelstva v Košiciach oznámilo 19. októbra 1922
přípravnému výboru Združenia výtvarných umel-
cov v Košiciach, že administrativně oddelenie
Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska
předložené stanovy neschválilo so stručným zdů-
vodněním, že nezodpovedajú platným predpisom,
najma nariadeniu uhorského ministerstva vnútra
číslo 1508 z roku 1875, platnému pre zakladanie
spolkov.3
Keď hladáme důvod, pre ktorý neboli schválené
tieto stanovy a založenie Združenia výtvarných
umelcov v Košiciach tým bolo už v zárodku zma-
řené, nachádzame hlavnú příčinu v tom, že podlá
citovaného nariadenia občania inej štátnej přísluš-
nosti mohli byť členmi spolkov iba so súhlasom
vlády, a nielen so súhlasom výboru spolku, ako
sa to navrhovalo v stanovách. A táto okolnost,
najmä v situácii, ktorá vtedy bola na východnom
Slovensku, viedla buržoázne úřady k zvýšenej
ostražitosti. Po striktnom zamietnutí žiadosti
přípravný výbor už nepokračoval v tejto věci, a to
tým skůr, že po obnovení činnosti Kazinczyho
spoločnosti v decembri 1923, a súčasne aj jej
výtvarného odboru, přestala byť táto záležitost
aktuálna pre mnohých záujemcov o zamýšlaný
spolok.
Myšlienka košických výtvarníkov organizovat
sa spolkové ostala iba pokusom, ktorý v každom
případe zaujímavým spůsobom dokresluje obraz
výtvarného života v Košiciach a vůbec na vý-
chodnom Slovensku v prvých rokoch predmní-
chovskej republiky.

Poznámky

1 Kane, archív Východoslovenského múzea 224/1921
z 15. júna 1921.
- Kane, archív Východoslovenského múzea 398/1921
a 420/1921.
» Kane, archív Východoslovenského múzea 250/1922.

133